Letný slnovrat: Rozdiel medzi revíziami

'''Letný slnovrat''' je jav, kedy [[Slnko]] vrcholí v [[nadhlavník]]u na [[obratník Raka|obratníku Raka]]. Znamená to, že slnečné lúče dopadajú kolmo na 23,5° rovnobežku severnej geografickej šírky. Je pomenovaný podľa [[Obdobie roka|ročného obdobia]], ktoré spôsobuje na severnej pologuli.

Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a rotáciou [[Zem|zemského telesa]] okolo Slnka. V čase letného slnovratu je na severnej pologuli [[leto]], na južnej pologuli [[zima]].

V deň letného slnovratu, [[21.6 jún]]a, je na severnej pologuli najdlhší deň v roku (čím severnejšie, tým dlhší čas slnečného svitu), na južnej pologuli najkratší deň (čím južnejšie, tým kratší čas slnečného svitu). Špecifický je prípad rovníka[[rovník]]a a polárnych kružníc.

'''Za južnou polárnou kružnicou''' (66°30' j.g.š.) nastáva jav, ktorý sa nazýva [[polárna noc]] - slnko tu nevychádza zanad [[obzor (Zem)|horizont]]. Presne na južnej polárnej kružnici nastáva polárna noc len raz do roka (v čase letného slnovratu). Čím južnejšie, tým je počet polárnych nocí vyšší.

Pre [[Bratislava|Bratislavu]] platí 90° - 48° + 23,5° = 65,5° = v lete dopadajú slnečné lúče pod najväčším uhlom '''65° 30''''.