Verzia z 13:27, 28. máj 2007 upraviť IW-BOT (diskusia \| príspevky) Boti 83 783 editací d robot Pridal: pt:Smrdáky ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 21:03, 28. júl 2007 upraviť vrátiť Robzle (diskusia \| príspevky) 22 502 editací d typo, štruktúra, infobox Ďalšia úprava →
Riadok 7: \|Severná šírka = <nowiki>"</nowiki> \|Východná dĺžka = <nowiki>"</nowiki> \|Nadmorská výška = 241 \|Rozloha = 4,72 \|Počet obyvateľov = 603 \|Stav k = 31. 12. 2004 \|Hustota obyvateľstva = 128 \|Prvá písomná zmienka = \|Kód = 504831 \|EČV = SE \|PSČ = 906 03 \|Predvoľba = \|Adresa = ~~Obecný~~Smrdáky ~~úrad <br />ulica č.<br /> psč~~181 \|Website = \|E-mail = \|Telefón = ~~421~~ \|Fax = ~~421~~ \|Starosta = \|Politická strana = Riadok 29: ==Poloha== ~~obec~~Obec leží na západnom Slovensku v [[Záhorská nížina\|Záhorskej nížine]], na úpätí [[Biele Karpaty\|Bielych Karpát]], v nadmorskej výške 241 m n. m., v doline otvorenej na juh, ktorú na severozápade i severovýchode lemujú pahorky s ovocnými sadmi. Od okresného mesta [[Senica]] je obec vzdialená 7 km a od hlavného mesta [[Bratislava\|Bratislavy]], asi 80 km. V obci je [[rímskokatolícka cirkev\|rímskokatolícky]] kostol [[Martin Tourský\|sv. Martina z Tours]] z roku [[1680]] a kaplnka [[Ján Nepomucký\|sv. Jána Nepomuckého]] z roku [[1831]].▼ ==Dejiny== História obce je nerozlučne spätá s liečivými prameňmi nachádzajúcimi sa na jej území, ktoré ju urobili všeobecne známou, nielen na území Slovenska. Vznik názvu Smrdáky je zaujímavý. Podľa historických dokumentov sa osada kedysi volala po slovensky Nová Ves / (''Villa Nova'' /). Terajšie meno dostala od zapáchajúcich [[minerálny prameň\|minerálnych prameňov]]. Keď sa roľníci z príležitosti výročia jarmokov schádzali v susedných mestách, tých, čo prišli z Novej Vsi prezývali „Smrdáci“. Toto meno sa potom tak vžilo, že nahradilo predošlé meno osady. Prvá písomná zmienka o kúpeľnom mieste v Smrdákoch bola uvedená v [[urbár]]i z roku [[1617]]. Vydal ho vtedajší zemepán Majtény - Novák. Slovenský [[polyhistor]] [[Matej Bel]] vo svojom známom diele [[Notitia Hungariae Novae Historicogeographia]] (Historické a zemepisné znalosti o súvekom Uhorsku) z roku [[1740]] spomína kúpeľnú dedinku Smrdáky a prvýkrát opisuje použitie minerálnej sírovodíkovej vody na liečebné účely. V roku [[1763]] úradný lekár Ján M. Gottmann pripravil rozbor smrdáckych vôd, v ktorom poznamenal, že v budúcnosti by v okolí týchto vôd mohli vzniknúť [[kúpele]]. Veľmi významná je medicínska dizertačná práca hlavného lekára [[Jozef Callas Nagy\|Jozefa Callasa Nagya]] o kúpeľoch Smrdáky (Thermarum Büdösköensium, 1840) posudzovaná na Viedenskej univerzite. Okrem chemického rozboru vôd, ktorý robil nitriansky lekárnik [[František Lang Adolf]], sú v nej aj indikácie – zoznam chorôb, ktoré sa tu úspešne liečili už pred vznikom kúpeľnej inštitúcie. Na prvom mieste sa spomínajú rôzne kožné ochorenia, ako opar, herpes, lišaje a pod. == Kultúrne pamiatky == ▲V obci je [[rímskokatolícka cirkev\|rímskokatolícky]] kostol [[Martin Tourský\|sv. Martina z Tours]] z roku [[1680]] a kaplnka [[Ján Nepomucký\|sv. Jána Nepomuckého]] z roku [[1831]]. ==Kúpele== Prvý kúpeľný dom v Smrdákoch postavil majiteľ pozemkov v okolí prameňov, nitriansky podžupan [[Jozef Vietoris]], v rokoch [[l832]]-3[[1833\|33]]. K tomuto obdobiu sa datujú aj novodobé dejiny kúpeľov. Neskôr, v roku [[1839]] tiež zásluhou majiteľa J. Vietorisa, bola postavená impozantná budova kaštieľa pre jeho rodinu a vzácnych hostí. Po niekoľkých prestavbách slúži dodnes. Svojim [[klasicizmus\|klasicistickým]] portálom sa stal kaštieľ symbolom kúpeľov. Neskôr v roku [[1839]] tiež zásluhou majiteľa J. Vietorisa, bola postavená impozantná budova kaštieľa pre jeho rodinu a vzácnych hostí. Po niekoľkých prestavbách slúži dodnes. Svojim klasicistickým portálom sa stal kaštieľ symbolom kúpeľov. Jozef Vietoris sa staral aj o vybudovanie príjemného kúpeľného prostredia. Odvodnením močiara získal priestor pre park, do ktorého vysádzal vzácne dreviny. Kúpeľný park má dnes rozlohu 16 ha a je obľúbeným oddychovým miestom kúpeľných hostí.

Smrdáky: Rozdiel medzi revíziami