Prístrojové potápanie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Rekreačné potápanie: - História |
rekreačné potápanie |
||
Riadok 67:
==Rekreačné potápanie==
Ako '''rekreačné potápanie''' sa označuje potápanie za účelom osobného potešenia. Rekreačné ponory sú zväčša obmedzené maximálnou hĺbkou 30–40 m (podľa výcvikovej organizácie) a sú plánované ako bezdekompresné ponory, t.j. výstup na hladinu v ktoromkoľvek okamihu ponoru si nevyžaduje povinnú dekompresnú zastávku.
=== História a súčasnosť rekreačného potápania ===
Rekreačné potápanie vzniklo z príbuzných aktivít, ako je [[nádychové potápanie|šnorchlovanie]] alebo podmorský rybolov. Dlhý čas boli výlety pod hladinu obmedzené množstvom vzduchu zadržaného v pľúcach potápača. Počiatkom 50-tych rokov však francúzi [[Jacques Cousteau]] a [[Emile Gagnan]] skonštruovali z automobilových súčiastok prvý [[Akvalung]], ktorý spôsobil revolúciu v rekreačnom potápaní. Napriek tomu však ostalo počas 50-tych a 60-tych rokov rekreačné prístrojové potápanie výsadou majetných ľudí, alebo tých, ktorí si dokázali zostrojiť vlastný [[dýchací prístroj]]. S rozvojom popularity prístrojového potápania si aj výrobcovia uvedomili potenciál nového športového odvetvia a priniesli na trh výstroj, ktorý sa ľahko používal, bol dostupný a spoľahlivý.
Ďalším kľúčovým zvratom v rozvoji rekreačného potápania bol vznik organizácie ''[http://www.naui.org NAUI] – National Association of Underwater Instructors'' (Národné združenie podvodných inštruktorov) v roku 1960. Združenie začalo poskytovať záujemcom potápačský výcvik, ale skutočne masový rozvoj rekreačného potápania nasledoval až po komercionalizácii výcviku spoločnosťou ''[http://www.padi.com PADI] – Professional Association of Diving Instructors'' (Profesionálne združenie inštruktorov potápania).
Rekreačné potápanie je dnes lukratívnym odvetvím pre výrobcov športového náradia ale aj pre priemysel [[cestovný ruch|cestovného ruchu]]. V tropických a subtropických oblastiach rozkvitá trh s ponukami pre ''sviatočných potápačov'', ktorí na dovolenke získavajú potápačský výcvik a potápajú sa, globálne komerčné výcvikové organizácie ako CMAS, GUE, IANTD, NAUI, PADI alebo SSI poskytujú každoročne potápačský výcvik veľkému množstvu záujemcov a potápačská turistika je stále populárnejšia.
Do rekreačného potápania v súčasnosti prenikajú aj postupy a súčasti výstroja, ktoré boli donedávna výsadou profesionálnych potápačov, ako sú prvky technického potápania alebo [[rebreather]]y.
=== Kontroverzné otázky ===
V súčasnosti prebieha aj diskusia o niektorých kontroverzných otázkach spojených s rozvojom rekreačného potápania.
==== Úroveň výcviku ====
Vzhľadom na rozmach rekreačného potápania vzrastá aj počet nehôd spojených s týmto športom. Vina sa často pripisuje komercionalizácii výcviku, pretože požiadavky na množstvo znalostí a zručností potrebných na získanie potápačského oprávnenia sú pomerne malé. Vo väčšine výcvikových organizácií stačí na získanie základného stupňa potápačskej kvalifikácie (''OWD – Open Water Diver'') niekoľko hodín teoretickej výuky a päť ponorov na otvorenej vode (jazero, more). Takáto kvalifikácia oprávňuje držiteľa prenajať si alebo zakúpiť [[potápačský výstroj]], požadovať naplnenie tlakových fliaš vzuchom a vykonávať samostatné ponory (vo dvojici) bez ďalšieho dozoru. Kritici tvrdia, že počas piatich ponorov nie je študent schopný získať dostatočné zručnosti a skúsenosti na vykonávanie samostatných ponorov a riešenie mimoriadnych situácií. Kvalifikačné agentúry na to odpovedajú, že odporúčajú svojim študentom ponárať sa len v rozsahu, v akom prebiehal výcvik a získavať vyššie stupne potápačskej kvalifikácie pod dohľadom profesionálnych inštruktorov.
==Profesionálne potápanie==
| |||