Sobia zlatá horúčka: Rozdiel medzi revíziami

Zlatá horúčka sa začala v roku [[1861]] objavom zlata v zátoke [[Keithley Creek]], ležiacej východne od mesta [[Quesnel]]. Náleziská zlata v oblasti [[CarobooCariboo (okres)|okresu Cariboo]] si vyžadovali kopanie šácht a iné druhy viac sofistikovaného dobýjania, na rozdiel od klasického [[Ryžovanie zlata|ryžovania zlata]] pozdĺž [[Fraser (rieka)|rieky Fraser]]. V oblasti vyrástlo niekoľko miest, najvýznamnejším bolo mesto [[Barkerville]], ktoré je v súčasnosti chránené ako súčasť národného dedičstva a turistická atrakcia. MeziMedzi ďalšie významné mestá tej éry patria Quesnel Forks, Keithley Creek, Quesnellemouthe, Antler, Richfield a Fort Alexandria.

Sobia zlatá horúčka sa niekedy nesprávne udáva ako dôvod vytvorenia [[Spojené kráľovstvo|britskej]] kolónie [[Britská Kolumbia]]. V skutočnosti bola kolónia založená tri roky pred jej vypuknutím, ako reakcia na nával [[Spojené štáty|amerických]] ''[[prospektor]]ov'' (hľadačov zlata - zlatokopov). [[Obrázok:Thompson Fraser Confluence.JPG|right|thumb|180px|Sútok riek ''Thompson'' a ''Fraser'']]Národnosť prospektorov v okrese Cariboo, bola na rozdiel od južných oblastí kolónie, kde tiež dochádzalo ku zlatým horúčkam, prevažne britského a kanadského pôvodu. Jedným z dôvodov menšieho počtu američanovAmeričanov bolo aj vypuknutie [[Americká občianska vojna|občianskej vojny]].

[[Obrázok:South BC-NW USA-relief CaribooRoad.png|right|thumb|180px|Trasa ''Sobiej cesty'' je vyznačená červenou a trasa parníkov modrou farbou. Cesty k iným náleziskám zlata sú vyznačené bodkovane]]Značný nárast počtu nálezísk zlata bol podnetom na stavbu cesty Cariboo Wagon Road (SobiejSobej dopravnej cesty), ktorá obišla staré cesty skrz kaňon Fraser a Douglasovu cestu, ktorá končila v osade Lillooet. Využila údolie [[Thompson (rieka)|rieky Thompson]] a od osady Ashcroft viedla údolím [[Bonaparte (rieka)|rieky Bonaparte]], kde sa napojila na starú cestu vedúcu z osady Lillooet do osady Clinton.