Bois de Boulogne: Rozdiel medzi revíziami

'''BoulognskýBois lesde Boulogne''' (fr.:[buad-buloň] alebo ''Bois'Boulogneský de Boulogneles(ík)''') je [[park]], ktorý sa nachádza pozdĺž západného okraju [[16. obvod (Paríž)|16. obvodu]] v [[Paríž]]i, blízko predmestia ''Boulogne-Billancourt''.

BoulognskýBoulogneský les má rozlohu 8,459 km², čím je menší než [[Monsanto Park]] v [[Lisabon]]e, ale 2,5-krát väčší nežako [[Central Park]] v [[New York]]u a 3,3-krát väčší nežako [[Hyde Park (Londýn)|Hyde Park]] v [[Londýn]]e.

BoulognskýBoulogneský les je pozostatok dubového lesa v komúne Rouvray, kde bol poprvý prvýrazraz spomínanýspomenutý v roku [[717]] v kráľovskej listine komúnyobce Compiègne. Childerich II. dal územie silnému opátstvu Saint-Denis, ktoré založilo mnoho kláštorov. Filip II. August kúpil späť hlavnú časť lesa od mnícha zo St.-Denis na vytvorenie kráľovského poľovníckeho revírarevíru na kráľovskej pôde. V roku [[1256]] IsabelleIzabela Francúzska, sestra [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|Ľudovíta IX.]], založila Longchamp počas [[Storočná vojna|Storočnej vojny]] Longchamp , les sa stal obľubeným miestečkom pre zlodejov; v rokoch [[1416]]-[[1416|17]] vojská Vojvodu zburgundského Burgundyvojvodu podpálili časť Rouvroyského lesa. Nehnuteľnosť za vlády [[Ľudovít XI.|Ľudovíta XI.]], teraz nazývaná BoulognskýBoulogneský les, bola opäť zalesnená a boli cez ňu postavené dve nové cesty.

Neskôr [[František I. (Francúzsko)|František I.]] postavil ''Château de Madrid'' (Madridský hradzámok) - dokončený bol v roku [[1526]] a les sa stal miestom slávností. Lovecký revír bol ohradený múrom s ôsmimi bránami za [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] a Henricha III. [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich IV.]] dal vysadiť 15 000 morušových stromov s nádejou pobúreniapovzbudenia miestneho hodvábneho priemyslu. Jeho zavrhovaná manželka MargueriteMargaréta dez Valois sa uchýlila vdo jejsvojho útočiskuútočiska v ''Château de la Muette'' (francúzsky doslova ''Hrad nemej'') v lese.

V novembri [[1783]] z areálu Château de la Muette po prvýkrát vzlietli Pilâtre de Rozier a Markíz d'z Arlandes v [[Balón (aerostat)|teplovzdušnom balóne]] postavenom bratmi Montgolfierovcami.

Miesto bolo premenené na park [[Napoleon III.|Napoleonom III.]] v roku [[1852]]; v nasledujúcich rokoch bol neformálne sadovo upravený s otvorenými trávnikmi a hrabovými, bukovými, lipovými, cédrovými, gaštanovými a brestovými lesmi a trvalými exotickými druhmi ako sú sekvoje. Vo všetkých oficiálnych alejách, s výnimkou alejí ''Allée Reine Marguerite'' a ''Allée Longchamp'', boli vytvorené serpentíny: 35 kilometrov chodníkov, 8 kilometrov cyklochodníkovcyklistických chodníkov a 29 kilometrov závodnej plochy. Vrchné a spodné jazerá, spojené vodopádmi, boli umelo vytvorené; vybagrovaná zemina bola použitá na tvorbu ''Butte Mortemart'' (fr.: "vŕšok Mortemart"). Medzi rokmi [[1855]] a [[1858]] bol postavený ''Hippodrome de Longchamp'' (Longchampský hipodróm) na planine rovnakého mena.

BoulognskýBoulogneský les bol oficiálne pripojený k mestu [[Paríž]] v roku [[1929]] a bol začlenený do [[16. obvod (Paríž)|16. obvodu]] (ako [[Vincennský les]], ktorý sa však nienepovažuje je počítaný akosa časťsúčasť správnehovlastného Paríža, odvtedy iba skladá z verejného priestoru bez obyvateľov včítanevrátane správcov galérií.)