Prístrojové potápanie: Rozdiel medzi revíziami

Na horizontálny pohyb pod vodou sa najčastejšie využíva sila ľudských svalov. Základnou súčasťou [[potápačský výstroj|potápačského výstroja]] sú plutvy, ktoré sa používajú na plávanie.

Niekedy sa na pohyb používa aj elektrický potápačský skúter, nazývaný v angličtine aj ''DPV – Diver Propulsion Vehicle''.

 

==Rekreačné potápanie==

Ako '''rekreačné potápanie''' sa označuje potápanie za účelom osobného potešenia. Rekreačné ponory sú zväčša obmedzené maximálnou hĺbkou 30–40 m (podľa výcvikovej organizácie) a sú plánované ako bezdekompresné ponory, t.j. výstup na hladinu v ktoromkoľvek okamihu ponoru si nevyžaduje povinnú dekompresnú zastávku.

 

 

Rekreačné potápanie vzniklo z príbuzných aktivít, ako je [[nádychové potápanie|šnorchlovanie]] alebo podmorský rybolov. Dlhý čas boli výlety pod hladinu obmedzené množstvom vzduchu zadržaného v pľúcach potápača. Počiatkom 50-tych rokov však francúzi [[Jacques Cousteau]] a [[Emile Gagnan]] skonštruovali z automobilových súčiastok prvý [[Akvalung]], ktorý spôsobil revolúciu v rekreačnom potápaní. Napriek tomu však ostalo počas 50-tych a 60-tych rokov rekreačné prístrojové potápanie výsadou majetných ľudí, alebo tých, ktorí si dokázali zostrojiť vlastný [[dýchací prístroj]]. S rozvojom popularity prístrojového potápania si aj výrobcovia uvedomili potenciál nového športového odvetvia a priniesli na trh výstroj, ktorý sa ľahko používal, bol dostupný a spoľahlivý.

 

Ďalším kľúčovým zvratom v rozvoji rekreačného potápania bol vznik organizácie ''[http://www.naui.org NAUI] – National Association of Underwater Instructors'' (Národné združenie podvodných inštruktorov) v roku 1960. Združenie začalo poskytovať záujemcom potápačský výcvik, ale skutočne masový rozvoj rekreačného potápania nasledoval až po komercionalizácii výcviku spoločnosťou ''[http://www.padi.com PADI] – Professional Association of Diving Instructors'' (Profesionálne združenie inštruktorov potápania).

==== Pravidelní a sviatoční potápači ====

Medzi rekreačnými potápačmi postupne vznikajú dve skupiny potápačov: ''Pravidelní potápači'' sa venujú rekreačnému potápaniu pravidelne, aj v okolí svojho bydliska, zatiaľ čo ''sviatoční potápači'' sa potápajú len príležitostne, väčšinou na dovolenkovom pobyte v zahraničí. Medzi týmito dvomi skupinami je výrazný rozdiel v úrovni zručnosti a množstve skúseností, čo sa odráža aj v rozdielnej úrovni bezpečnosti ponorov, rešpektu voči podvodnému prostrediu a pod. Možným riešením tohto problému je motivovať sviatočných potápačov, aby sa potápaniu venovali pravidelne a udržiavali si tak vysokú úrovneň znalostí a zručností.

 

==Profesionálne potápanie==