Košice – mestská časť Sever: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
|||
Riadok 63:
[[Bankov]] považovali Košičania za staré výletné miesto. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza až z roku 1703 (Zdroj: JUDr. Ján Gašpar, riaditeľ Krajskej štátnej knižnice v Košiciach). V tom čase rada mesta Košice nariadila, aby bola na Bankove zriadená budova. [[Rákóczi|Rákócziho]] vojská ju vydrancovali už v roku 1704. Pamiatkou na kurucké boje v tejto lokalite sú názvy Rákócziho prameň a Kurucký prameň. Spočiatku na Bankov mnohých Košičanov lákala predovšetkým známa železitá voda. Od údajných liečivých vlastnosti bankovského prameňa odvodil napokon ktosi aj názov celej lokality. Podľa jednej z povestí získalo toto miesto svoje pomenovanie vďaka človeka menom Bankó, ktorému približne v roku 1630 pomohla tamojšia minerálna voda vyliečiť zrak. Keď však výskum uskutočnený v roku 1725 ukázal, že tamojší železitý prameň obsahuje len malé množstvo hliníka, železa či síry, na Bankov začali obyvatelia mesta nazerať v prvom rade ako obľúbené výletné miesto. Na Bankove vystavili nový hotel a v roku 1765 sa tu objavila kaplnka Svätého kríža. Viedla tadiaľ [[Stará spišská cesta]], pretože na Spiš sa v minulosti chodilo cez Bankov, nie cez [[Čermeľské údolie]]. Mnohé zo starších objektov tejto lokality sa však už nenávratne stratili. Čermeľské mlyny, papierový mlyn, koliba, štýlová drevená reštaurácia už neexistujú. V roku 1903 postavili na Hornom Bankove kaplnku Nanebovzatia Panny Márie.
=== Anička – Gajdove kúpele ({{hun|Lajos forrás}}) ===
Rozkvet prežívali v osemdesiatych rokoch 19.storočia (Zdroj: JUDr. Ján Gašpar, riaditeľ Krajskej štátnej knižnice v Košiciach). Vtedy tam vystavali kúpeľnú budovu, „vaňové“ kabíny, reštauračné zariadenia, pribudol tanečný parket. Aj keď tu počas prvej svetovej vojny nastal istý úpadok, už krátko po vzniku Československej republiky bolo toto miesto opäť zveľadené. V roku 1923 kúpele s pomocou armády zreštaurovala košická odbočka Zväzu československého dôstojníctva a na počesť generála Rudolfa Gajdu, veliteľa tunajšej divízie, miestne kúpele pomenovali na Gajdove. Tunajšiu minerálnu vodu nazývajú miestni odvtedy „gajdovka“. Rudolfa Gajdu však ešte v dvadsiatich rokoch vylúčili z armády. Kúpeľom však názov zostal. Takto ich miestni nazývali aj čase socializmu. V období prvej republiky na miestach neskoršieho kynologického cvičiska vybudovali plavecký bazén a pribudlo aj pomerne často navštevované futbalové ihrisko. V roku 1924 bola v lokalite cieľová čiara [[Medzinárodný maratón mieru|košického maratónu]]. Ďalšie ročníky maratónskeho behu zvykli v Gajdových kúpeľoch už aj štartovať. Od tridsiatych rokov už však žiadna stavba nepribudla a oblasť začala pomaly chátrať. Po druhej svetovej vojne lokalitu pomenovali na Aničku. Ešte v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch slúžila Anička ako normálne výletné miesto. Potom však tunajší bazén zanikol a do pôvodného stavu nebola Anička vrátená už nikdy. Začiatkom sedemdesiatych rokov tu verejnosti sprístupnili kúpalisko Ryba, no vtedy začala Anička jako výletné miesto slúžiť už len sporadicky. ▼
▲Rozkvet prežívali v osemdesiatych rokoch 19.storočia (Zdroj: JUDr. Ján Gašpar, riaditeľ Krajskej štátnej knižnice v Košiciach). Vtedy tam vystavali kúpeľnú budovu, „vaňové“ kabíny, reštauračné zariadenia, pribudol tanečný parket. Aj keď tu počas prvej svetovej vojny nastal istý úpadok, už krátko po vzniku Československej republiky bolo toto miesto opäť zveľadené. V roku 1923 kúpele s pomocou armády zreštaurovala košická odbočka Zväzu československého dôstojníctva a na počesť generála Rudolfa Gajdu, veliteľa tunajšej divízie, miestne kúpele pomenovali na Gajdove. Tunajšiu minerálnu vodu nazývajú miestni odvtedy „gajdovka“. Rudolfa Gajdu však ešte v dvadsiatich rokoch vylúčili z armády. Kúpeľom však názov zostal. Takto ich miestni nazývali aj čase socializmu. V období prvej republiky na miestach neskoršieho kynologického cvičiska vybudovali plavecký bazén a pribudlo aj pomerne často navštevované futbalové ihrisko. V roku 1924 bola v lokalite cieľová čiara [[Medzinárodný maratón mieru|košického maratónu]]. Ďalšie ročníky maratónskeho behu zvykli v Gajdových kúpeľoch už aj štartovať. Od tridsiatych rokov už však žiadna stavba nepribudla a oblasť začala pomaly chátrať. Po druhej svetovej vojne lokalitu pomenovali na Aničku. Ešte v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch slúžila Anička ako normálne výletné miesto. Potom však tunajší bazén zanikol a do pôvodného stavu nebola Anička vrátená už nikdy. Začiatkom sedemdesiatych rokov tu verejnosti sprístupnili kúpalisko Ryba, no vtedy začala Anička
== Obyvateľstvo ==
| |||