Vrása: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
{{Pracuje sa}} |
doplnenie |
||
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
[[Obrázok:
'''Vrása''' je vlnovité, periodicky sa opakujúce prehnutie [[vrstva (geológia)|vrstiev]] [[Zemská kôra|zemskej kôry]], alebo iných [[geologická štruktúra|štruktúrnych]] plôch. Vzniká skracovaním priestoru pôvodne horizontálne uložených vrstiev pri tangenciálnych poruchách zemskej kôry vyvolaných bočným tlakom. Každá vrása je všeobecne zložená z časti vyklenutej nahor ([[antiklinála]]), z časti prehnutej nadol ([[synklinála]]) a z ramien spájajúcich vrcholy antiklinál a synklinál.
== Geometria vrás ==
[[Obrázok:Fold geometry.png|right|thumb]]
=== Geometrické prvky vrás ===
Pri poznávaní a ďalšej klasifikácii vrás je dôležité poznať niektoré ich [[geometria|geometrické]] prvky. Priamo v teréne nemožno vždy pozorovať celé vrásy, väčšinou možno na [[geologický odkryv|odkryvoch]] sledovať iba priečny profil, prípadne pozorovať len niektoré prvky, ktoré presahujú cez sediementy na povrch. V priečnom profile možno pozorovať dve základné časti vrásy, ktoré určujú jej tvar, nahor vyklenutú [[antiklinála|'''A'''ntiklinálu]] a nadol prehnutú [[synklinála|'''S'''ynklinálu]]. Medzi ďalšie prvky patria:
* '''zámok vrásy''' je miesto najväčšieho zakrivenia vrásy, na antiklinále sa zámková časť nazýva vrchol a na synklinlinále je to dno vrásy. V prípade že vrása nie priama (napr. ak je uklonená na bok a podobne), možno pozorovať aj hrebeň, ktorý je [[hypsometria|hypsometricky]] (výškovo) najvyšším bodom antiklinály, prípadne kýl, čo je najnižší bod synklinály. Pozícia zámku je dôležitá pri ďalšej klasifikácii vrás.
* '''rameno vrásy''' je spojnica antiklinálneho a synklinálneho zámku vrásy. Ak spája antiklinálnu a synklinálnu časť jednej vrásovej vlny, nazýva sa stredné rameno vrásy. Na ramene sa tiež nachádza inflexný bod najmenšieho zakrivenia vrásy. Dve priľahlé ramená vrásy zvierajú medziramenný uhol, na základe veľkosti ktorého možno odvodiť veľkosť deformácie, ktorá sprevádzala vznik vrásy. Čím je medziramenný uhol menší, tým intenzívnejšie sily museli pôsobiť pri stláčaní vrásnenej plochy. Osou medziramenného uhla je takzvaná os vrásy.
V [[3D|trojrozmernom priestore]] je významným znakom vrásy osová rovina, ktorá prechádza spojnicou osí antiklinálnych (alebo synklinálnych) zámkov celej zvrásnenej horninovej sekvencie. Kýlová a hrebeňová os sú spojnice najnižších (kýlov), alebo najvyšších (hrebeňov) bodov vrásy.
===
K hlavným typom vrás podľa polohy osovej roviny medziramenného uhla sa zaraďujú priame, šikmé, prevrátené, ležaté, ponorené, vejárovité a i. Podľa symetrie možno vyčleniť symetrické, ktorých ramená majú rovnakú dĺžku a asymetrické, ramená ktorých sú rôzne dlhé. Pri asymetrických vrásach možno určiť vergenciu, ktorá vyjadruje úklon osovej roviny vrásy od vertikály na určitú stranu. Možno tak preniknúť do dynamiky vrásnenia, pretože v smere, na ktorý sú vrásy naklonené, predtým pôsobili väčšie [[tektonika|tektonické]] sily.
Vrása je v prírode najčastejším prípadom plastickej (duktílnej) deformácie všetkých druhov hornín ([[Vyvretá hornina|magmatických]], [[Premenená hornina|premenených]] aj [[usadená hornina|sedimentárnych]]).▼
Podľa tvaru možno vrásy rozdeliť na valcovité (cylindroidálne), ktoré majú rovnaký profil po celej svojej dĺžke a nevalcové (necylindroidálne), ktoré majú zakrivenú os vrásy. Sú to napríklad brachyantiklinálne vrásy, ktoré vyzerajú ako dómu, alebo klenby a brachysynklinály, ktoré tvoria panvové štruktúry.
== Typy vrás ==▼
Podľa [[stratigrafia|stratigrafického]] vývoja zvrásnených vrstiev je antiklinálou taká vyklenutá vrása, ktorá má vo svojom jadre staršie vrstvy, synklinála má vo svojom preliačenom jadre zvrásnené naopak mladšie vrstvy. V prírode počas vrásnenia bežne dochádza k mnohonásobnému prevrásneniu, čo má za následok usporiadanie vrstiev synklinál a antiklinál do rôznych kombinovaných štruktúr, v ktorých nie je rozloženie vrstiev na prvý pohľad zrejmé.
Vrásy môžu byť veľmi malé aj obrovských rozmerov (megaantiklinála, megasynklinála,
veľvrása).
▲Vrása je v prírode najčastejším prípadom plastickej (duktílnej) deformácie všetkých druhov hornín ([[Vyvretá hornina|magmatických]], [[Premenená hornina|premenených]] aj [[usadená hornina|sedimentárnych]]).
== Externé odkazy ==
Řádek 26 ⟶ 31:
*Reichwalder, P. a Jablonský, J. (2003): Všeobecná geológia 2. Bratislava, Univerzita Komenského ISBN 80-223-1664-4 s. 407 - 424
*Marko, F. & Jacko, S.: Štruktúrna geológia I (Všeobecná a systematická), Vydavateľstvo HARLEQUIN ISBN 80-88896-36-3, Košice 1999, s. 122 - 139
== Pozri aj ==
| |||