Seizmológia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
d Tektonický zlom
Riadok 4:
Prvý vážny záujem o štúdium príčin zemetrasení nasledoval po veľkom zemetrasení v [[Lisabon]]e v roku [[1755]]. Neskorší rozvoj seizmológie nastal až začiatkom [[20. storočie|20. storočia]], keď [[Richard Dixon Oldham|Richard Oldham]] zo spomaľovania seizmických vĺn na veľké vzdialenosti objavil [[Zemské jadro|jadro Zeme]] ([[1906]]) a [[Andrija Mohorovičić]] v roku [[1909]] objavil [[Mohorovičićova diskontinuita|fázový prechod]] (zmenu rýchlostí seizmických vĺn) v štruktúre Zeme.
 
Výskum [[Fyzika|fyziky]] zemetrasení sa zameriava na vznik zemetrasení, skúma procesy prebiehajúce na [[ZlomTektonický (geológia)zlom|zlomoch]] a povahu pohybov vrchnej časti [[Zemská kôra|zemskej kôry]]. Taktiež rieši otázky predpovedania zemetrasení, určuje seizmické ohrozenie určitej oblasti, prípadne štátu.
 
Výskum štruktúry Zeme sa rozdeľuje na výzkum makroštruktúry (štruktúry celého zemského telesa) - pomocou analýzy šírenia sa [[Seizmická vlna|seizmických vĺn]] generovaných zemetraseniami, ako aj výskumom mikroštruktúry (vyhľadávanie ložísk [[Ropa|ropy]] a iných, ekonomicky zaujímavých surovín) za pomoci štúdia umelo generovaných seizmických vĺn. Seizmológia slúži aj na monitorovanie jadrových skúšok.