Verzia z 18:34, 22. júl 2007 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:46, 11. august 2007 upraviť vrátiť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 205 editací d Tektonický zlom Ďalšia úprava →
Riadok 4: Prvý vážny záujem o štúdium príčin zemetrasení nasledoval po veľkom zemetrasení v [[Lisabon]]e v roku [[1755]]. Neskorší rozvoj seizmológie nastal až začiatkom [[20. storočie\|20. storočia]], keď [[Richard Dixon Oldham\|Richard Oldham]] zo spomaľovania seizmických vĺn na veľké vzdialenosti objavil [[Zemské jadro\|jadro Zeme]] ([[1906]]) a [[Andrija Mohorovičić]] v roku [[1909]] objavil [[Mohorovičićova diskontinuita\|fázový prechod]] (zmenu rýchlostí seizmických vĺn) v štruktúre Zeme. Výskum [[Fyzika\|fyziky]] zemetrasení sa zameriava na vznik zemetrasení, skúma procesy prebiehajúce na [[~~Zlom~~Tektonický ~~(geológia)~~zlom\|zlomoch]] a povahu pohybov vrchnej časti [[Zemská kôra\|zemskej kôry]]. Taktiež rieši otázky predpovedania zemetrasení, určuje seizmické ohrozenie určitej oblasti, prípadne štátu. Výskum štruktúry Zeme sa rozdeľuje na výzkum makroštruktúry (štruktúry celého zemského telesa) - pomocou analýzy šírenia sa [[Seizmická vlna\|seizmických vĺn]] generovaných zemetraseniami, ako aj výskumom mikroštruktúry (vyhľadávanie ložísk [[Ropa\|ropy]] a iných, ekonomicky zaujímavých surovín) za pomoci štúdia umelo generovaných seizmických vĺn. Seizmológia slúži aj na monitorovanie jadrových skúšok.

Seizmológia: Rozdiel medzi revíziami