Termonukleárna zbraň: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 3:
Príklady:
== Vodíková bomba ==
Vodíková bomba je [[atómová bomba]], ktorej hlavný zdroj energie tvoria ťažké izotopy vodíka - [[deutérium]] a [[trícium]]. Každá vodíková bomba obsahuje menšiu
V skutočnosti okrem prvých pokusných náloží žiadna vodíková bomba neobsahuje deutériu alebo trícium vo voľnom stave, ako plyn alebo ako skvapalnený plyn. Okrem toho, že by to vyžadovalo veľmi zložitú, rozmernú a ťažkú chladiacu aparatúru tieto izotopy vodíka nemajú v plynnom ani v tekutom stave na efektívny termonukleárny výbuch dostatočnú hustotu. Okrem toho je trícium rádioaktívne a rozpadá sa s polčasom rozpadu cca 12,3 roku. Ako náplň termonukleárnych zbraní sa požíva zlúčenina lítia s deutériou - deuterid lítia. Pre kvalitné zbrane sa lítium izotopovo čistí. Potrebné trícium vzniká z lítia pôsobením neutrónov z výbuchu štiepnej nálože.<br/>
Ani použitie deuteritu lítia však nezabezpečuje potrebné parametre pre efektívny výbuch, stlačenie a ohrev fúzneho materiálu je nedostatočný. Preto bola zavedená konštrukcia, nazývaná v USA podľa tvorcov Ulam-Teller, v ZSSR "tretia idea".<br/>
Princip spočíva v tom, že fúzny materiál sa uzavrie do hrubostennej (valcovej alebo kuželovitej) nádoby z ťažkého kovu (bežne sa používa urán) ktorá má ešte v strede masívny tŕň z rovnakého materiálu. Rovnako masívne sú aj veká nádoby. Na jedno veko nádoby sa umiestni ochranný nárazník z ťažko taviteľného kovu, napríklad wolframu a nad nárazník sa umiestni štiepna nálož, najčastejšie implóznej (guľovej) konštrukcie. Priestor medzi štiepnou náložou a nádobou s fúznym materiálom sa vyplní materiálom s malou pohltivosťou pre röntgenové žiarenie a neutróny.<br/>
'''Funkcia''' <br/>
Je odpálená štiepna nálož. Všetky deje, ďalej popísané, prebehnú v čase kratšom ako jedna mikrosekunda. V jadre štiepnej nálože vzniká obrovská teplota a tlak. Ešte skôr, než začne oblasť štiepneho výbuchu expandovať, uniká z nej mohutný tok röntgenového a gama žiarenia, preniká celou konštrukciou nálože, je pohlcovaný v atómoch uránu a prudko ohrieva celú konštrukciu nádoby. Nádoba s fúznym materiálom sa prudkým ohrevom odparí. Steny a vnútorný tŕň sa premenia na plyn s veľmi vysokou hustotou a expandujú - steny a veká smerom von a do vnútra a tŕň smerom k stenám nádoby - tým sa ale prudko ztláča a ďalej ohrieva obsah nádoby - fúzne palivo. V tejto chvíli už začína expandovať aj priestor výbuchu štiepnej nálože a unikajú z neho rýchle neutróny. Wolframový nárazník na veku nádoby sa vlyvom expandujúcej oblasti štiepneho výbuchu začína pohybovať proti dnu nálože a ďalej stláča jej obsah. Rýchle neutróny štiepia lítium a vzniká trícium. Skôr než materiál nárazníku dospeje do polovice pôvodnej dĺžky nádoby dosiahne tlak a teplota štiepneho materiálu, teraz už žeravej zmesy deutéria a trícia, teplotu a tlak potrebný na zapálenie fúznej reakcie. Vzniká hélium a uvoľňujú sa rýchle neutróny. Rýchle neutróny sú zachytené v jadrách uránu, ktorý pôvodne tvoril konštrukciu nádoby a štiepia, čim sa uvoľňuje ďalšia energia.
== Kobaltová bomba ==
| |||