Termonukleárna zbraň: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 3:
Príklady:
== Vodíková bomba ==
Vodíková bomba je [[atómová bomba]], ktorej hlavný zdroj energie tvoria ťažké izotopy vodíka - [[deutérium]] a [[trícium]]. Každá vodíková bomba obsahuje menšiu atómovú nálož (štiepnu nálož na báze uránu, plutónia alebo niektorého ďalšieho transuránu), ktorá funguje ako rozbuška. Atómový výbuch štiepnej nálože vytvorí počiatočnú teplotu niekoľko miliónov stupňov Celsia a tá následne rozbehne [[jadrová fúzia|jadrovú fúziu]]. Výsledkom je výbuch o sile viac než 100 Mt (megaton), pri ktorom bomba ničí domy v okruhu 20 km a zapaľuje horľavé predmety do vzdialenosti 100 km.
 
V skutočnosti okrem prvých pokusných náloží žiadna vodíková bomba neobsahuje deutériu alebo trícium vo voľnom stave, ako plyn alebo ako skvapalnený plyn. Okrem toho, že by to vyžadovalo veľmi zložitú, rozmernú a ťažkú chladiacu aparatúru tieto izotopy vodíka nemajú v plynnom ani v tekutom stave na efektívny termonukleárny výbuch dostatočnú hustotu. Okrem toho je trícium rádioaktívne a rozpadá sa s polčasom rozpadu cca 12,3 roku. Ako náplň termonukleárnych zbraní sa požíva zlúčenina lítia s deutériou - deuterid lítia. Pre kvalitné zbrane sa lítium izotopovo čistí. Potrebné trícium vzniká z lítia pôsobením neutrónov z výbuchu štiepnej nálože.<br/>
Ani použitie deuteritu lítia však nezabezpečuje potrebné parametre pre efektívny výbuch, stlačenie a ohrev fúzneho materiálu je nedostatočný. Preto bola zavedená konštrukcia, nazývaná v USA podľa tvorcov Ulam-Teller, v ZSSR "tretia idea".<br/>
Princip spočíva v tom, že fúzny materiál sa uzavrie do hrubostennej (valcovej alebo kuželovitej) nádoby z ťažkého kovu (bežne sa používa urán) ktorá má ešte v strede masívny tŕň z rovnakého materiálu. Rovnako masívne sú aj veká nádoby. Na jedno veko nádoby sa umiestni ochranný nárazník z ťažko taviteľného kovu, napríklad wolframu a nad nárazník sa umiestni štiepna nálož, najčastejšie implóznej (guľovej) konštrukcie. Priestor medzi štiepnou náložou a nádobou s fúznym materiálom sa vyplní materiálom s malou pohltivosťou pre röntgenové žiarenie a neutróny.<br/>
'''Funkcia''' <br/>
Je odpálená štiepna nálož. Všetky deje, ďalej popísané, prebehnú v čase kratšom ako jedna mikrosekunda. V jadre štiepnej nálože vzniká obrovská teplota a tlak. Ešte skôr, než začne oblasť štiepneho výbuchu expandovať, uniká z nej mohutný tok röntgenového a gama žiarenia, preniká celou konštrukciou nálože, je pohlcovaný v atómoch uránu a prudko ohrieva celú konštrukciu nádoby. Nádoba s fúznym materiálom sa prudkým ohrevom odparí. Steny a vnútorný tŕň sa premenia na plyn s veľmi vysokou hustotou a expandujú - steny a veká smerom von a do vnútra a tŕň smerom k stenám nádoby - tým sa ale prudko ztláča a ďalej ohrieva obsah nádoby - fúzne palivo. V tejto chvíli už začína expandovať aj priestor výbuchu štiepnej nálože a unikajú z neho rýchle neutróny. Wolframový nárazník na veku nádoby sa vlyvom expandujúcej oblasti štiepneho výbuchu začína pohybovať proti dnu nálože a ďalej stláča jej obsah. Rýchle neutróny štiepia lítium a vzniká trícium. Skôr než materiál nárazníku dospeje do polovice pôvodnej dĺžky nádoby dosiahne tlak a teplota štiepneho materiálu, teraz už žeravej zmesy deutéria a trícia, teplotu a tlak potrebný na zapálenie fúznej reakcie. Vzniká hélium a uvoľňujú sa rýchle neutróny. Rýchle neutróny sú zachytené v jadrách uránu, ktorý pôvodne tvoril konštrukciu nádoby a štiepia, čim sa uvoľňuje ďalšia energia.
 
== Kobaltová bomba ==