Termonukleárna zbraň: Rozdiel medzi revíziami

Okrem prvých pokusných náloží žiadna vodíková bomba neobsahuje deutériu[[deutérium]] alebo [[trícium]] vo voľnom stave, ako plyn alebo ako skvapalnený plyn. Okrem toho, že by to vyžadovalo veľmi zložitú, rozmernú a ťažkú chladiacu aparatúru tieto izotopy[[izotop]]y vodíka[[vodík]]a nemajú v plynnom ani v tekutom stave na efektívny termonukleárny výbuch dostatočnú hustotu. Okrem toho je trícium rádioaktívne a rozpadá sa s polčasom rozpadu cca 12,3 roku.<br/>

Ako náplň termonukleárnych zbraní sa požíva zlúčenina [[lítium|lítia]] s deutériou - deuterid lítia. Pre kvalitné zbrane sa lítium izotopovo čistí. Potrebné trícium vzniká z lítia pôsobením neutrónov z výbuchu štiepnej nálože. Ani samotné použitie deuteritu lítia však nezabezpečuje potrebné parametre pre efektívny výbuch, stlačenie a ohrev fúzneho materiálu je nedostatočný.<br/>

Súčasné konštrukcie využívajú všetky možnosti, samozrejme najefektívnejší mechanizmus v najväčšej miere. Najpoužívanejší súčasný princíp konštrukcie je nazývaná v [[USA]] podľa tvorcov Ulam-Teller, v [[ZSSR]] "tretia idea".