Verzia z 21:06, 12. jún 2005 upraviť Pescan (diskusia \| príspevky) 34 017 editací d + obrázok ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 23:02, 12. jún 2005 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací dBez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Kostolec''' je [[Veľká Morava\|veľkomoravské]] hradisko a významná archeologická lokalita v pohorí [[Považský Inovec]]. [[Image:Kostolec-hradisko.jpg\|right\|thumb\|150px\|Základy románskej rotundy a palisádové opevnenie.]] Riadok 5: == Poloha == Názov ''Kostolec'' nesie ostrožný výbežok pohoria [[Považský Inovec]] s výškou 240 [[m. n.m.]] vypínajúci sa nad obcou [[Ducové]]. Svojou polohou dominuje priľahlej časti [[Považie\|Považia]] a poskytuje nádherný výhľad na široké okolie. == História == Vďaka výhodnému postaveniu v blízkosti dôležitých dávnovekých ciest, predovšetkým považskej vetvy tzv. veľkej jantárovej cesty - spájajúcej severnú a južnú Európu. Ostroh sa stal obývaným miestom vo viacerých obdobiach ~~praveku~~[[pravek]]u a [[včasná dejinná doba\|včasnej doby dejinnej]]. Súvislý prehľad o vývoji osídlenia priniesol systematický archeologický výskum, ktorý na lokalite realizoval [[Archeologický ústav SAV]] v [[Nitra\|Nitre]] v rokoch [[1968]]-72 a 75. Stopy osídlenia pochádzajú už zo [[paleolit\|staršej doby kamennej]] (22 000 pred Kr.) respektíve aj neskoršej doby kamennej (2000 pred Kr.) V [[bronzová doba\|mladšej dobe bronzovej]] (1100 pred Kr.) tu jestvovalo významné hradisko velaticko-baierdorfskej kultúry, opevnené mohutným valom a priekopou vo vnútri areálu so sídliskom a výrobnými zariadeniami. Pozornosť si zasluhujú aj stopy osídlenia z [[rímska doba\|doby rímskej]] (2-3 storočie). Kľúčovú úlohu zohral Kostolec vo veľkomoravskom období (9.storočie - začiatok 10. storočia). Vzniklo tu opevnené včasnofeudálne veľmožské sídlo - dvorec s obytnou zástavbou a vlastníckym kostolom s malým pohrebiskom príslušníkov vládnucej vrstvy. Išlo o mocensko-správne stredisko, na ktoré sa viazali poľnohospodárske a remeselné osady v okolí. Kostolec sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie nateraz známe pamätníky veľkomoravskej kultúry na Slovensku. Riadok 21: Po zániku dvorca od druhej polovice 10. storočia do 14. storočia, nachádzalo sa na lokalite pohrebisko viacerých okolitých včasnostredovekých osád. V 15. storočí tu vzniklo niekoľko hospodárskych stavieb a plošina sa príležitostne pre svoju dobrú polohu využívala aj pre vojenské účely. == ~~Popis~~Opis == Nachádza sa tu čiastočne zrekonštruované palisádové opevnenie, základy predrománskej rotundy a niekoľkých hospodárskych budov. Lokalita patrí pod správu Balneologického múzea v Piešťanoch. Krásny výhľad do všetkých strán. == Prístup == Priamo z obce [[Ducové]] po vyznačenej ceste, alebo odbočka modrej turistickej značky na začiatku obce [[Hubina]].▼ ▲Priamo z obce [[Ducové]] po vyznačenej ceste, alebo odbočka modrej turistickej značky na začiatku obce [[Hubina]]. [[Kategória:Archeológia]]

Kostolec (hradisko): Rozdiel medzi revíziami