'''Bratríci''' boli bývalí [[Husitské vojenstvo|husitskí bojovníci]] samostatne pôsobiaci na [[Slovensko|Slovensku]], [[Morava (región)|Morave]], severnom [[Rakúsko|Rakúsku]] a v [[Poľsko|Poľsku]], kam v rokoch [[1445]]-[[1467]] priniesli idey [[Husitstvo|husitstva]].
Jadro bratríckeho vojska tvorili českí bojovníci, ktorí odišli z krajiny po porážke husitského hnutia v [[Bitka pri Lipanoch|bitke pri Lipanoch]]. Bratrícke vojská najskôr vstúpili do služieb šľachticov či kapitánov ako bol [[Fridrich z Ostrogu]], či [[P. Šafranec]] alebo [[Ján Jiskra z Brandýsa]]. V roku [[1453]] z jeho vojska dezertovalo a osamostatnilo sa množstvo bratríkov pod vedením [[PeterPetr Aksamit z Kosova a Lidéřova Axamit|Petra Axamita]]. Obsadili alebo získali viaceré hrady a vybudovali niekoľko poľných táborov napr. v [[Haligovce|Haligovciach]], [[Chmeľov]]e, Zelenej hore pri [[Hrabušice|Hrabušiciach]], [[Spišská Teplica|Spišskej Teplici]], [[Gajary|Gajarovch]] a [[Vyšehrad (podcelok)|Vyšehrade]] v [[Turiec|Turci]], dobudovali tiež predhradie [[Spišský hrad|Spišského hradu]], čím z neho vytvorili jeden z najväčších hradov v Strednej Európe. Zmocnili sa aj ďalších hradov ako [[Muránsky hrad|Muráň]], [[Košecký hrad|Košeca]], či [[Hrušov (hrad)|Hrušov]]. Bojoval proti nim palatín [[Ján Huňady]] ako aj jeho syn [[Matej Korvín|Matej]]. V nasledujúcom období utrpeli sériu porážok. V [[bitka pri Blatnom Potoku|bitke pri Blatnom Potoku]] roku [[1458]] boli bratríci porazení, zahynul aj Peter Axamit. Hnutie sa začalo postupne rozpadávať. V roku [[1467]] Matej Korvín dobyl ich tábor v Petri, čím hnutie definitívne zlikvidoval. Časť bratríckeho vojska včlenil do vlastných radov tzv. [[Čierny pluk|čierneho pluku]], ktorého veliteľom sa stal bratrícky kapitán [[František z Hája]], väčšinu ostatných bratríckych vodcov a kazateľov dal Matej Korvín popraviť.
