Nikolaj Michajlovič Romanov: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
'''Nikolai Mikhailovich Romanoff''', '''Nikolaj Michalovitsch Romanov''', '''Николай Михайлович Романов''', '''Nikolaj Michajlovič Romanoff''') – (* [[26. apríl]], [[1859]], [[Cárske Selo]], [[Rusko]] – † [[28. január]], [[1919]], [[Petrohrad]], [[Rusko]]) – bol známy a veľmi významný predstaviteľ ruskej entomologickej generácie konca 19. a začiatku 20. storočia. Nikolaj Michajlovič Romanov bol vysoký ruský [[dôstojník]] cárskej armády ([[generál]]), [[dejepisec]], [[historik]] doby Romanovovcov a amatérsky [[entomológ]] – [[lepidopterológ]], okolo ktorého sa zoskupujú viacerí významní a veľkí [[entomológ]]ovia Ruského impéria. Bol významný vzdelanec, ale predovšetkým [[demokrat]] – [[humanista]] a mecenáš mnohých významných ruských [[entomológ]]ov.
 
Narodil sa roku [[1859]] v [[Petrohrad]]e ([[Sankt Peterburg]]) v [[Cárske Selo|Carskom Sele]]. Bol člen starej ruskej cárskej rodiny Romanovovcov (pochádzal z nej i posledný ruský cár [[Nikolaj II.]], ktorý bol s celou rodinou popravený po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii). Bol starším synom kaukazského gubernátora – námestníka Michajla Nikolajeviča Romanova (*1832) a Olgy [Cecily] Fedorovny von Baden (*1839). Bol aj vnukom samotného ruského cára Nikolaja I. a bratrancom posledného ruského cára Nikolaja II. Ako väčšine „mužských“ členov ruskej cárskej rodiny už od detstva mu bola určená kariéra vojenského dôstojníka, a preto dostal vojenské vzdelanie. Roku [[1878]] bol zaradený do dôstojníckeho stavu. V rokoch [[1877]] – [[1878]] sa zúčastnil i rusko – tureckej vojny. Dosiahol hodnosť [[generál]]a.
 
Už počas svojich detských rokov, ktoré strávil ako syn kaukazského gubernátora na [[Kaukaz]]e, sa zaujímal o zber a štúdium [[motýle|motýľov]], ako i o štúdium prírodných vied vo všeobecnosti. V tejto jeho záľube ho podporovali tiež viacerí významní ruskí [[entomológ]]ovia, ako napr. [[Gustav Ivanovič Sievers]], ([[1843]] – [[1898]]) a
[[Alexander Becker]] ([[1818]] – [[1901]]), ktorí už od roku [[1870]] zbierali pre neho [[motýle]].
 
V entomologickej verejnosti je známy ako veľký vodcaveľkoknieža: („Grand Duke“ = „Großfürst“). Zoskupil okolo seba elitu vtedajšej ruskej entomologickej komunity a bol mecenášom takých známych velikánov v [[lepidopterológia|lepidopterológii]], ako napr.: [[Sergej Nikolajevič Alphéraky]], [[Nikolaj Grigorijevič Erschoff]], [[Hugo Fiodorovič Christoph]], [[Grigorij Efimovič Grum – Grshimailo]] ale i iní. Okrem ruských [[entomológ]]ov spolupracoval i so zahraničnými [[lepidopterológ]]mi, ako napr. s [[Karl Fixsen|Karlom Fixsenom]], Pietrom Corneliusom Tobiasom Snellenom ([[1832]] – [[1911]]), [[Otto Staudinger|Dr. Ottom Staudingerom]] ([[1830]] – [[1900]]) a druhými. Pre svetovú entomológiu má jeho osobnosť obrovský význam ako hlavný zakladateľ a vydavateľ významnej publikácie: '''„Mémoires sur les Lépidoptères“'''. Táto viacdielna práca vychádzala v [[Petrohrad]]e v období rokov [[1884]] až [[1897]] a celkove mala 9. vydaní. V prvom dieli, ktorý vyšiel v roku [[1884]] publikoval svoju prvú prácu o [[motýle|motýľoch]] [[Kaukaz]]u, ktorými sa zaoberal už od svojho detstva a z tohto obdobia je známy i jeho popis nového kaukazského poddruhu[[poddruh]]u vidlochvosta '''''Papilio alexanor'' ssp. ''orientalis'''''.
 
Počas nepokojných rokov, ktoré nasledovali po [[VOSR|Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii]] neemigroval do zahraničia, ale ostal pôsobiť v [[Sankt Petersburg]]u ďalej. V zime medzi rokmi [[1918]] – [[1919]] bol zatknutý spoločne so Sergejeom Nikolajevičom Alphérakym a zabitý v Petropavlovskej pevnosti v [[Petrohrad]]e dňa 28. 1. [[1919]] [30. 1. 1919 ?] (zrejme bol zastrelený ?).
Anonymný používateľ