Nikolaj Michajlovič Romanov: Rozdiel medzi revíziami

d
doplnok z en:wiki
d (doplnok z en:wiki)
Veľkoknieža '''Nikolaj Michajlovič Romanov''' (''Николай Михайлович Романов'') (* [[26. apríl]], [[1859]], [[Cárske Selo]], [[Rusko]] – † [[28. január]], [[1919]], [[Petrohrad]], [[Rusko]]) bol známy a veľmi významný predstaviteľ ruskej entomologickej generácie konca 19. a začiatku 20. storočia. Nikolaj Michajlovič Romanov bol vysoký ruský [[dôstojníkgenerál]] ruskej cárskej armády ([[generál]]), [[dejepisec]], [[historik]] doby Romanovovcov a amatérsky [[entomológ]] – [[lepidopterológ]], okolo ktorého sa zoskupujú viacerí významní a veľkí [[entomológ]]ovia Ruského impéria. Bol významný vzdelanec, ale predovšetkým [[demokrat]] [[humanista]] a mecenáš mnohých významných ruských [[entomológ]]oventomológov.
 
== Život ==
Narodil sa roku [[1859]] v [[Petrohrad]]e v [[Cárske Selo|CarskomCárskom Sele]]. Bol člen starej ruskej cárskej rodiny Romanovovcov (pochádzal z nej i posledný ruský cár [[Nikolaj II.]], ktorý bolktorého s celou rodinou popravenýpopravili popočas Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii)revolúcie. Bol starším synom námestníka kaukazského gubernátora – námestníka, Michajla Nikolajeviča Romanova (*1832) a Olgy [Cecily] Fedorovny von Baden (* 1839). Bol aj vnukom samotného ruského cára Nikolaja I. a bratrancom posledného ruského cára Nikolaja II. Ako väčšine „mužských“ členov ruskej cárskej rodiny už od detstva mu bola určená kariéra vojenského dôstojníka, a preto dostalDostal vojenské vzdelanie. Roku [[1878]] bol zaradený do dôstojníckeho stavu. V rokoch [[1877]] – [[1878]] sa zúčastnil i rusko – tureckejrusko–tureckej vojny. Dosiahol hodnosť [[generál]]a.
 
== Dielo ==
Už počas svojich detských rokov, ktoré strávil ako syn kaukazského gubernátora na [[Kaukaz]]e, sa zaujímal o zber a štúdium [[motýle|motýľov]], ako i o štúdium prírodných vied vo všeobecnosti. V tejto jeho záľube ho podporovali tiež viacerí významní ruskí [[entomológ]]ovia, ako napr. [[Gustav Ivanovič Sievers]], ([[1843]] – [[1898]]) a
[[Alexander Becker]] ([[1818]] – [[1901]]), ktorí už od roku [[1870]] zbierali pre neho [[motýle]].
 
=== História ===
V entomologickej verejnosti je známy ako veľkoknieža: („Grand Duke“ = „Großfürst“). Zoskupil okolo seba elitu vtedajšej ruskej entomologickej komunity a bol mecenášom takých známych velikánov v [[lepidopterológia|lepidopterológii]], ako napr.: [[Sergej Nikolajevič Alphéraky]], [[Nikolaj Grigorijevič Erschoff]], [[Hugo Fiodorovič Christoph]], [[Grigorij Efimovič Grum – Grshimailo]] ale i iní. Okrem ruských [[entomológ]]ov spolupracoval i so zahraničnými [[lepidopterológ]]mi, ako napr. s [[Karl Fixsen|Karlom Fixsenom]], Pietrom Corneliusom Tobiasom Snellenom ([[1832]] – [[1911]]), [[Otto Staudinger|Dr. Ottom Staudingerom]] ([[1830]] – [[1900]]) a druhými. Pre svetovú entomológiu má jeho osobnosť obrovský význam ako hlavný zakladateľ a vydavateľ významnej publikácie: '''„Mémoires sur les Lépidoptères“'''. Táto viacdielna práca vychádzala v [[Petrohrad]]e v období rokov [[1884]] až [[1897]] a celkove mala 9. vydaní. V prvom dieli, ktorý vyšiel v roku [[1884]] publikoval svoju prvú prácu o [[motýle|motýľoch]] [[Kaukaz]]u, ktorými sa zaoberal už od svojho detstva a z tohto obdobia je známy i jeho popis nového kaukazského [[poddruh]]u vidlochvosta '''''Papilio alexanor'' ssp. ''orientalis'''''.
Ako historik prispel k štúdiu dejín Ruska počas vlády cára [[Alexander I. (cár)|Alexandra I.]] Jeho diela, uverejnené v ruštine a francúzštine zahrnujú diplomatické dokumenty Alexandra I. a [[Napoleon Bonaparte|Napoleona]], životopis cárovho blízkeho priateľa Pavla Stroganova a biografické štúdie Alexandra I. a jeho manželky Alžbety Alexejevny.
 
=== Lepidopterológia ===
Už počas svojich detských rokov, ktoré strávil ako syn kaukazského gubernátora na [[Kaukaz]]e, sa zaujímal o zber a štúdium [[motýle|motýľov]], ako i o štúdium prírodných vied vo všeobecnosti. V tejto jeho záľube ho podporovali tiež viacerí významní ruskí [[entomológ]]oviaentomológovia, ako napr. [[Gustav Ivanovič Sievers]], ([[1843]] – [[1898]]) a [[Alexander Becker]] ([[1818]] – [[1901]]), ktorí už od roku [[1870]] zbierali pre neho [[motýle]].
 
V entomologickej verejnosti je známy ako veľkoknieža: („Grand Duke“ = „Großfürst“). Zoskupil okolo seba elitu vtedajšej ruskej entomologickej komunity a bol mecenášom takýchviacerkých známych velikánov v [[lepidopterológia|lepidopterológii]]lepidopterológov, ako napr.:boli [[Sergej Nikolajevič Alphéraky]], [[Nikolaj Grigorijevič Erschoff]], [[Hugo Fiodorovič Christoph]], [[Grigorij Efimovič Grum – GrshimailoGrum–Grshimailo]] ale i iní. Okrem ruských [[entomológ]]ov spolupracovalSpolupracoval i so zahraničnými [[lepidopterológ]]milepidopterológmi, ako napr. s [[Karl Fixsen|Karlom Fixsenom]], Pietrom Corneliusom Tobiasom Snellenom ([[1832]] – [[1911]]), [[Otto Staudinger|Dr. Ottom Staudingerom]] ([[1830]] – [[1900]]) a druhými. PreBol svetovú entomológiu má jeho osobnosť obrovský význam ako hlavný zakladateľzakladateľom a vydavateľvydavateľom významnejviacdielnej publikácie:série '''„MémoiresMémoires sur les Lépidoptères“Lépidoptères'' ('.'Spomienky Tátoo viacdielnamotýľoch''), prácaktorá vychádzala v [[Petrohrad]]e v období rokov [[1884]] až [[1897]] a celkove mala 9. vydaní. V prvom dieli, ktorý vyšiel v roku [[1884]] publikoval svoju prvú prácu o [[motýle|motýľoch]] [[Kaukaz]]u, ktorými sa zaoberal už od svojho detstva a z tohto obdobia je známy i jeho popis nového kaukazského [[poddruh]]u vidlochvosta '''''[[Papilio alexanor]]'' ssp. ''orientalis'''''.
 
Počas nepokojných rokov, ktoré nasledovali po [[VOSR|Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii]] neemigroval do zahraničia, ale ostal pôsobiť v [[Sankt Peterburg|Sankt Petersburg]]u ďalej. V zime medzi rokmi [[1918]] – [[1919]] bol zatknutý spoločne so [[Sergej Nikolajevič Alphéraky|Sergejeom Nikolajevičom Alphérakym]] zabitý v [[Petropavlovská pevnosť|Petropavlovskej pevnosti]] v [[Petrohrad]]e dňa 28. 1. [[1919]] [30. 1. 1919 ?] (zrejme bol zastrelený ?).
Počas svojho života zastával viacero významných vedeckých postov. Dňa [[5. 12december|5. decembra]] [[1898]] sa stal čestným členom Petrohradskej akadémie vied, bol predsedom RuskejCárskej ruskej historickej spoločnosti (='' Императорского Русского Исторического Общества''), ako i mnohých ďalších.
 
Jeho menom bolo na jeho počesť pomenovaných viacero druhov [[hmyz]]u, napr.: ''''Melitaea romanovi'''' [[Grum – Grshimailo]],Grum–Grshimailo [[1891]], ''[[Tomares romanovi]]'' a inépod.
== Bibliografia ==
* Романов, Н. М: 1879, ''Quelques observations sur les Lépidoptères de la partie du Haut – Plateau Arménien, comprise entre Alexandropol, Kars et Erzéroum.'' Horae Soc. ent. Ross., 14(1878) 321 – 516, Tab. III., (15. 5. 1879).
* Романов, Н. М: 18791882, Quelques''Une observationsnouvelle sur les Lépidoptères de la partieColias du Haut – Plateau Arménien, comprise entre Alexandropol, Kars et ErzéroumCaucase.'' Horae Soc. ent. Ross. 17, 14(1878) 321127516134, Tabtab. III.,4 (15. 5. 1879).
* Романов, Н. М: 18821884, Une''Les nouvelleLépidoptères Coliasde dula CaucaseTranscaucasie'', 1re Partie. Horae(N. SocM. entRomanoff), ''Mémoires sur les lépidoptères'' (Red. RossN. 17M. Romanoff. – St. Peterburg: Stassuléwitsch, 127Vol. 1. – P. 113492, tabpl. 41 – 5.
* Романов, Н. М: 1884, Les Lépidoptères de la Transcaucasie“, 1re Partie. (N. M. Romanoff), Mémoires sur les Lépidoptères (Red. N. M. Romanoff. – St. Peterburg: Stassuléwitsch, Vol. 1. – P. 1 – 92, pl. 1 – 5.
 
== Zdroje informácií o autorovi ==
 
* [http://www.peoples.ru/family/children/nikolay_romanov/ Swetlana Makarenko: Nikolai Michailowitsch Romanow (ru)]
 
 
 
[[en:Grand Duke Nicholas Mikhailovich of Russia]]
[[de:Nikolai Michailowitsch Romanow]]
[[nl:Nicolaas Michajlovitsj van Rusland]]
[[pl:Mikołaj Michajłowicz Romanow]]
[[ru:Николай Михайлович]]
 
 
[[Kategória:Ruskí historici|Romanov, Nikolaj Michajlovič]]
[[Kategória:Ruskí generáli|Romanov, Nikolaj Michajlovič]]
 
 
[[en:Grand Duke Nicholas Mikhailovich of Russia]]
[[de:Nikolai Michailowitsch Romanow]]
[[nl:Nicolaas Michajlovitsj van Rusland]]
[[pl:Mikołaj Michajłowicz Romanow]]
[[ru:Николай Михайлович]]
22 197

úprav