Nikolaj Michajlovič Romanov: Rozdiel medzi revíziami

ZREJME? to už uverejňujme aj dohady?
(ZREJME? to už uverejňujme aj dohady?)
Narodil sa roku [[1859]] v Cárskom Sele. Bol člen starej ruskej cárskej rodiny Romanovovcov (pochádzal z nej i posledný ruský cár [[Nikolaj II.]], ktorého s celou rodinou popravili počas Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Bol starším synom námestníka kaukazského gubernátora, Michajla Nikolajeviča Romanova (*1832) a Olgy Cecily Fedorovny von Baden (* 1839). Bol aj vnukom ruského cára Nikolaja I. a bratrancom posledného ruského cára Nikolaja II. Dostal vojenské vzdelanie. Roku [[1878]] bol zaradený do dôstojníckeho stavu. V rokoch [[1877]] – [[1878]] sa zúčastnil i rusko–tureckej vojny. Dosiahol hodnosť [[generál]]a.
 
Počas nepokojných rokov, ktoré nasledovali po [[VOSR|Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii]] neemigroval do zahraničia, ale ostal pôsobiť v [[Sankt Peterburg]]u. V marci 1918 ho odoslali do vyhnanstva do [[Vologda|Vologdy]] na [[Sibír]]i, avšak 14. júla ho zatkli spoločne s bratom Jurajom Michajlovičom a uväznili v miestnom väzení, 21. júla ich previezli do Petrohradu do väzenia [[Čeka|Čeky]]. Dňa [[28. január]]a ráno ho v [[Petropavlovská pevnosť|Petropavlovskej pevnosti]] zastrelili.
== Dielo ==
 
== Dielo ==
=== História ===
Ako historik prispel k štúdiu dejín Ruska počas vlády cára [[Alexander I. (cár)|Alexandra I.]] Jeho diela, uverejnené v ruštine a francúzštine zahrnujú diplomatické dokumenty Alexandra I. a [[Napoleon Bonaparte|Napoleona]], životopis cárovho blízkeho priateľa Pavla Stroganova a biografické štúdie Alexandra I. a jeho manželky Alžbety Alexejevny.
Zoskupil okolo seba elitu vtedajšej ruskej entomologickej komunity a bol mecenášom viacerých lepidopterológov, ako boli [[Sergej Nikolajevič Alphéraky]], [[Nikolaj Grigorijevič Erschoff]], [[Hugo Fiodorovič Christoph]], [[Grigorij Efimovič Grum–Grshimailo]]. Spolupracoval i so zahraničnými lepidopterológmi, ako napr. s [[Karl Fixsen|Karlom Fixsenom]], [[Pietr Cornelius Tobias Snellen|Pietrom Corneliusom Tobiasom Snellenom]] ([[1832]] – [[1911]]), [[Otto Staudinger|Dr. Ottom Staudingerom]] ([[1830]] – [[1900]]). Bol zakladateľom a vydavateľom viacdielnej série ''Mémoires sur les Lépidoptères'' (''Spomienky o motýľoch''), ktorá vychádzala v [[Petrohrad]]e v období rokov [[1884]] až [[1897]] a celkove mala 9. vydaní. V prvom dieli, ktorý vyšiel v roku [[1884]] publikoval svoju prvú prácu o [[motýle|motýľoch]] [[Kaukaz]]u, ktorými sa zaoberal už od svojho detstva a z tohto obdobia je známy i jeho popis nového kaukazského [[poddruh]]u vidlochvosta ''[[Papilio alexanor]]'' ssp. ''orientalis''.
 
Počas nepokojných rokov, ktoré nasledovali po [[VOSR|Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii]] neemigroval do zahraničia, ale ostal pôsobiť v [[Sankt Peterburg|Sankt Petersburg]]u ďalej. V zime medzi rokmi [[1918]] – [[1919]] bol zatknutý spoločne so [[Sergej Nikolajevič Alphéraky|Sergejeom Nikolajevičom Alphérakym]] a následne zabitý v [[Petropavlovská pevnosť|Petropavlovskej pevnosti]] v [[Petrohrad]]e dňa 28. 1. [[1919]] [30. 1. 1919 ?] (zrejme bol zastrelený ?).
Dňa [[5. december|5. decembra]] [[1898]] sa stal čestným členom Petrohradskej akadémie vied, bol predsedom Cárskej ruskej historickej spoločnosti (''Императорского Русского Исторического Общества'').
 
22 197

úprav