Rudolf Beran: Rozdiel medzi revíziami

Po ukončeni odbornej hospodárskej školy v Strakoniciach sa zapojil do politiky. V roku [[1905]] bol pracovníkom Ústrednej jednoty českých hospodárskych spoločenstiev. Od roku [[1906]] pracoval na sekretaráte [[Republikánská strana zemedelského a maloroľníckého ľudu|Českoslovanskej agrárnej strany]]. Úzko spolupracoval s [[Antonín Švehla|Antonínom Švehlom]], z ktorého poverenia sa v roku [[1909]] stal organizačným vedúcim a tajomníkom Združenia agrárneho dorastu, kde pôsobilaž do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Roku [[1918]] sa stal ústredným politickým tajomníkom agrárnej strany. V tejto funkcii vybudoval rozsiahlu sieť straníckeho aparátu po celej krajine. Počas celej [[Prvá česko-slovenská republika|I. ČSR]] bol poslancom [[Národné zhromaždenie|Národného zhromaždenia]]. Po Švehlovej smrti v decembri [[1933]] riadil stranu ako miestopredseda a ústredný tajomník. Predsedom agrárnej strany sa stal oficiálne v roku [[1935]]. V agrárnej strane bol predstaviteľom pravého krídla, bol ochotný uvažovať o vytvorení vlády silnej ruky. V roku 1938 sa už otvorene hlásil k spolupráci so Sudetonemeckou stranou a [[HSĽS]]. Od decembra [[1938]] do marca [[1939]] bol predsedom vlády [[Druhá česko-slovenská republika|II. ČSR]], ktorá zanikla vznikom Protektorátu Čechy a Morava, v ktorom sa stal jeho predsedom vlády. V roku [[1941]] ho zatkla nemecká polícia pre podozrenie z finančnej podpory protifašistického odboja, čo Beran popieral. Po oslobodení bola jeho činnosť od roku 1938 kvalifikované ako kolaborácia a Národný súd ho odsúdil na 20 rokov väzenia, v ktorom aj v roku [[1954]] zomrel.

 

[[Kategória:Českí politici]]

[[Kategória:Predsedovia vlády Česko-Slovenska]]