Buenaventura Durruti: Rozdiel medzi revíziami

|}}

'''Buenaventura Durruti''' (* [[14. júl]] [[1896]], [[León]] – † [[20. november]] [[1936]], [[Madrid]]) bol [[Španielsko|španielsky]] [[anarchizmus|anarchista]] a politik.

 

== Začiatky ==

V 16 rokoch začal pracovať ako metalurgický robotník a zapojil sa do akcií proti kapitalizmu. Vo veku 21 rokov sa pri úteku pred armádou dostal do Francúzska, kde tiež pravdepodobne vstúpil do [[anarchosyndikalizmus|anarchosyndikalistickej]] Národnej konfederácie práce (španielsky Confederación Nacional del Trabajo - CNT). Na jar 1920 sa vrátil späť do Astúrie, kde spolu s dvoma ďalšími anarchistami (Subervielou a Marcelinom da Campou) založil ozbrojenú skupinu „Los Justicieros“. Tá mala predovšetkým zabraňovať útokom tzv. „pistoleros“, ktorých si najímali kapitalisti na likvidáciu odborárov. V tej dobe boli španielske väznice preplnené politickými väzňami a anarchistické hnutie pôsobilo v ilegalite. Durruti sa rozhodol pre militantné aktivity a zorganizoval niekoľko prepadnutí (napr. pri prievoze peňazí z metalurgickej továrne v Eibare, alebo vylúpenie banky v Gijóne). Získané peniaze boli použité na rozvoj hnutia.

 

== Útek ==

Potom, čo sa k moci dostal Primo de Rivera, sa situácia opäť priostrila a Durruti spolu s Franciscom Ascasom odišiel do Francúzska. Tam založili „Medzinárodný koordinačný výbor“ a pokračovali v práci. Kvôli narastajúcim represiám sa rozhodli pre osvetovú cestu po Južnej Amerike. V kubánskej Havane propagovali medzi prístavnými robotníkmi anarcho-syndikalistické myšlienky, v Mexiku finančne podporili projekty „moderných škôl“ inšpirované myšlienkami Francisca Ferreru. Pre „reputáciu“ oboch anarchistov ich nechcel žiaden európsky štát prijať, nakoniec sa v októbri 1928 dostali ilegálne do Nemecka za pomoci Augustina Souchyho a Rudolfa Rockera.

 

== Návrat ==

Po páde režimu Primo de Riveru, víťazstve republikánov vo voľbách a vyhlásení republiky v roku 1931 sa situácia v Španielsku predsa len trochu zmiernila, takže sa vrátili tisícky emigrantov vrátane Durrutiho aj Ascasa. Obaja sa vrhli do propagačnej práce - Durruti mal napríklad prejav na prvej legálnej prvomájovej demonštrácii, ktorej sa zúčastnilo aj veľa zahraničných anarchistov. V nasledujúcich rokoch bol niekoľkokrát uväznený za účasť na potlačených povstaniach.

 

== Občianska vojna ==

Po vypuknutí španielskej občianskej vojny sa Durruti aktívne zapojil do pouličných bojov. Dal sa do organizovania antifašistických milícií, ktoré mali vyraziť na Zaragozu. Kolóna Durruti - Farrás za svojho postupu nenásilne podporovala zakladanie anarchistických družstiev a kooperatív. Sám Durruti sa čím ďalej, tým viac dostával do sporu s vládou socialistu Larga Caballera, ktorá bojkotovala dodávky zbraní anarchistickým milíciám. Durrutiho kolóna utrpela rozsiahle straty hlavne pri novembrových bojoch o Univerzitné mestečko (prežilo len 700 ľudí, 1100 ľudí bolo zabitých).

 

== Smrť ==