Husľový koncert (Chačaturjan): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bunco (diskusia | príspevky)
d opr
Bunco (diskusia | príspevky)
d dopl
Riadok 16:
Napriek tomu, že v 20. storočí sa mnohí skladatelia pokúšali žáner [[husľový koncert|husľového koncertu]] obohatiť alebo posúnuť do inej roviny, Chačaturjan zostal verný tradičnej stavbe koncertu a štandardnému formálnemu usporiadaniu. Výrazne dominantnú úlohu zveril sólovému nástroju, pre ktorý napísal bravúrny a technicky náročný part. Orchestrálna zložka je však taktiež zaujímavá svojou farebnosťou a temperamentom.
 
V prvej vete sa hneď po nenáročnom orchestrálnom úvode ozývajú [[husle]] s nepokojnou hlavnou témou, ktorou si priebojne získavajú svoje vedúce postavenie. Po orchestrálnom predele exponujú lyrickejšiu, až plačlivú vedľajšiu tému, ktorú rozvinú do kratšej kadencie. [[Orchester]] nato znovu pripomenie hlavnú tému, a nasleduje rozvedenie s ornamentálnymi husľovými figuráciami. Na konci rozvedenia prichádza tradičná husľová kadencia, ktorá vyústi do reprízy oboch tém. Prvú časť koncertu uzatvára efektná kóda vychádzajúca z hlavnej témy. Druhá veta v 3/4 takte zaujme zádumčivou náladou. Po orchestrálnom úvode, ktorý má charakter pomalého valčíka sa znovu rozospievajú melancholické husle. Kontrastná záverečná veta, ktorá nasleduje, je naozajstným vyvrcholením diela. Otvára jú orchester s explozívne temperamentným úvodom, po ktorom husle predvedú chytľavú melódiu vychádzajúcu z arménskej ľudovej hudby. Veta je po formálnej stránke [[rondo|rondom]], hlavná melódia preto počas nej zaznie niekoľkokrát. Prúd iskrivej hudby sólového nástroja zaznieva takmer až do úplneho záveru skladby.
 
Chačaturjanovo dielo patrí medzi interpretačne i poslucháčsky najvďačnejšie husľové koncerty 20. storočia a radí sa medzi stálice širšieho husľového repertoáru.