Usireove mystériá

Usirove mystéria boli najvýznamnejším mystérijným kultom v starovekom Egypte. Spolu s mystériami bohyne Eset, Usirovej manželky, boli prijaté helenistickou kultúrou a udržiavali sa až do 4. stor. po Kr. V ich centre boli predstavy o nesmrteľnosti a posmrtnom živote, ktoré sa týkali egyptského boha plodnosti a podsvetia Usira (gr. Ozirisa) a jeho manželky Eset (gr. Izis).

Mýtus

Eset oživuje Usira, reliéf z Dendery

Plutarchos uvádza jednu verziu osirovského mýtu, v ktorej Sutech oklame svojho brata, aby si lahol do rakvy. Tá je potom zapečatená a hodená do Nílu. Usirova manželka Eset sa vydá hľadať jeho telo až kým ho nenájde v drevenom piliéri podopierajúcom strechu paláca vo fénickom Byble. Podarí sa jej rakvu získať a otvoriť ju, ale Usire je už mŕtvy. Použije tajné kúzlo, ktoré sa naučila od svojho otca (či od slnečného boha Ré) a oživí ho na dobu, kým ju stihne oplodniť. Potom jeho telo ukryje na púšti. Eset porodí po niekoľkých mesiacoch Usirovho syna Hora. Kým sa oňho stará, Sutech jednej noci na love objaví Usireho telo. Plný hnevu jeho telo roztrhá jeho telo na štrnásť častí a porozhadzuje ich po Egypte. Eset jeho mŕtvolu dá dohromady, s výnimkou falu, ktorý zhltla ryba, odvtedy považovaná Egypťanmi za tabuizované zviera, a podľa patričných obradov ju zabalzamuje. Bohovia sú prekvapení Esetinou oddanosťou manželovi. Za odmenu vrátia Usireovi život v novej podobe – stane sa z neho boh podsvetia. Mýticka smrť a zmŕtvychvstanie spája Usira so záplavami na Níle a úrodnosťou zeme, ktorú prinášajú.

Diodoros Sicílsky podáva inú tradíciu. Podľa nej bol Usire starodávnym kráľom Egypta, ktorý dal jeho obyvateľom základy civilizácie. Usira zavraždí jeho zlý brat Sutech, ktorého Diodoros stotožňuje s gréckym Tyfónom. Sutech rozdelí Usirovo telo na 26 častí, ktoré rozdelí medzi svojich spoluvrahov, aby ich čin bol o to zrejmejší. Eset a Hor pomstia Usirovu smrť a zabijú Tyfóna. Eset sa podarí získať všetky časti Usirovho tela okrem falu a tajne ich pochová. Potom vyrobí ich napodobeniny a rozdelí ich medzi niektoré lokality Egypta, z ktorýh sa stanú strediská Usirovho kultu.

Mýticka strata pohlavného údu, z ktorého sa stane ryba, je spoločná aj pre grécky príbeh o bohovi Panovi. Po tom, ako naňho zaútočí Tyfón, Pan sa ukryje v Níle a z dolnej polovice Panovho tela sa stane ryba. Grécka látka o Tyfónovi, podobne ako egyptský kráľovský mýtus, hovorí o spore medzi Diom a Tyfónom, v ktorom je boh rozštvrtený tak ako Usire.

Utrpenie a zmŕtvychvstanie boha

Plutarchos a ďalší antickí autori uvázajú, že obete venované Usirovi boli „smutné, plné zármutku a temné...“ (Izis a Osiris, 69). Mystéria podsvetného boha začínali v 17. deň Atyru (13. Novembra) v Abyde sviatkom na pamiatku jeho smrti. Dátum súhlasil s výsevom semien, takže „smrť zrna a smrť boha boli jedno a to isté: obilnina bola stotožnovaná s bohom, ktorý prišiel z neba, bol chlebom, z ktorého človek žil. Zmŕtvychvstanie boha symbolizovalo aj znovuzrodenie zrna.“ (Larson 17) Slávnosť v sebe zahrňovala stavbu „osirovských záhonov“ v tvare božieho tela, vyplnených hlinou, do ktorých boli zasiate semená. Klíčenie symbolizovalo zmŕtvychvstanie boha.

V prvej časti sviatku sa hrali verejné mystéria, divadelná hra, ktorá zobrazovala vraždu a štvrtenie boha, Esetino pátranie, triumfálny návrat zmŕtvychvstalého boha a Horov boj so Sutechom. Predstavenia, ktoré prezentovali herci ako skutočnú dejinnú udalosť, bolo hlavnou metódou získavania nových členov kultu. Podľa rímskeho historika Julia Firmica Materna v predstavení hrali ctitelia boha, ktorí „sa bili do pŕs a rezali sa do ramien... a keď predstierajú, že zohyzdená mŕtvola boha bola nájdená a spojená v jeden celok... obrátia svoju tvár zo žiaľu na radosť.“ (De Errore Profanorum)