Polikarpov Po-2: Rozdiel medzi revíziami

Po napadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom bolo niekoľko strojov U-2 upravených na nesenie bômb ako ľahké nočné bombardéry stroje boli dodatočne vyzbrojené jedným pohyblivým guľometom ŠKAS kalibru 7,62 mm, ktorým disponoval druhý člen posádky sediaci za pilotom. LNB bol oproti štandardnej verzii vybavený tlmičmi hluku motora a boli celé čierne. Vďaka dobrým manévrovacím schopnostiam a jednoduchej technike pilotáže boli stroje schopné uskutočňovať činnosť, ktorej rýchloletiace ťažšie stroje neboli schopné<ref>{{Knižná referencia|autor=Jiří F. Šiška|názov=''Rudé hvězdy válečného nebe'' ISBN 80-7198-297-0|mesto=Olomouc|vydavateľstvo=Votobia|strana= 106|rok=1998}}</ref>. Nemeckí vojaci začali čoskoro prezývať LNB ''Nähmaschine'' (šijací stroj). Sovietske nočné bombardéry boli skutočne schopné takmer nehlučne priletieť nad nemecké pozície zhadzovať bomby priamo do zákopov, narušujúc nočný spánok a deptajúc nepriateľských vojakov. Pre stíhačov bolo v noci pritom pomerne ťažké zostreliť tento dvojplošník. Najväčším nepriateľom nočných LNB sa stalo protilietadlové delostrelectvo a nočné reflektory protilietadlovej obrany, ktoré boli schopné celkom oslepiť posádku, ktorá následne neraz strácala orientáciu. Na strojoch U-2 sa preslávili najmä posádky čisto ženského [[588. NBAP]], ktorý bol neskôr premenovaný na gardový [[46. GNBAP]]. Jeho prvou veliteľkou bola majorka [[Jevdokja Berčanskaja]]. Pluk čoskoro začali Nemci prezývať ''nočné bosorky''. Letkyne [[Jekaterina Vasiljevna Rjabovová]] a [[Nadežda Vsiljevna Popovová]] počas jednej z nocí uskutočnili po 18 bombardovacích letov. Mnohé z letkýň uskutočnilo do konca vojny viac než 800 bojových letov.