Malleus maleficarum: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Obsah knihy: citacia o odvolaní |
|||
Riadok 43:
''Pri povoľovaní obhajoby treba dodržať ..Za prvé že advokát má byť pridelený'' (Tu ido o to, že si ho nesmie sama vybrať nie o explicitné uznanie práva, kniha však nehovorí nič o tom kedy má byť žiadosť zamietnutá, ale venuje sa spôsobu práce advokátov)''Za druhé, že advokát nesmie poznať svedkov ....Advokát musi riadne viesť v troch veciach obhajobu: Za prvé nebyť rozvlačný ...predvolavať falošných svedkov... nesmie vznášať protiobvinenia ...''
Dovoľuje v isých prípadoch dokonca odvolania a nabáda autoritu, ktorá o zákonosti odvolania rozhoduje k zodpovednosti a odporúča aj pomerne dlhú dobu až 1 mesiac aby o zákonosti odvolania rozhodol.
'''Otázka XXXV 3. časti knihy'''
''..., že sudca postupoval v rozpore s pravom a spravodlivosťou, napr. nedovolil mu hájiť sa, že rozhodol iba na vlastnú zodpovednosť bez porady s inými či dokonca bez súhlasu biskupa... je možné odvolanie prijať. Sudca má požiadať o kópiu odvolania ..a ak mu ju obvinený dá ... má mať na odpoveď ešte dva dni a ešte ďalších tridsať aby pripravil správu pre vyššieho sudcu ... A aj keď môže na odvolanie odpovedať ihneď ak je zdatný a skúsený je lepšie vyčkať lehotu 10 dní alebo 20 dní alebo 25 dní.''
Takéto praktiky určite neboli pre bežných ľudi a ani pri skutočných čarodejnických procesoch sa neaplikovali. Taktiež popisy neskorších súdných procesov ako aj procesy zobrazené vo filmových dielach nie sú v súlade s predpismy Kladiva. Najbežnejším mýtom je používanie ordálu či božích súdov, ktoré kniha zakazuje a ich uplatňovanie pokladá za kacírstvo. V minulosti tieto božie súdy ako vodná, ohňom a iné (či už také v ktorej nemohol alebo aj celkom jednoducho mohol obvinený obstáť, podľa toho čo sa hodilo) sa pravdaže robili.
Je teda úplne zjavné, že kniha sa v skutočnosti nikdy neaplikovala. Ak bola neskôr daná kniha na index zakazaných tak to bolo kôli teologickým nepravdám ako z nejakých humanitných dôvodov. Dôvodom týchto mýtov, ktoré propagovali najme antiklerikálne založení ľudia je zrejme veľka popularita tejto knihy, asi by sa ťažko našla iná tak všeobecne známa kniha zaoberajúca sa touto témou. Pričom dochádzalo často k prekrúcani významu. Napr. kniha spochybňuje zákonnosť skúšky ohňom pričom logicky uvádza, že nie je prirodzené aby sa niekto nepopálil a preto ak sa niekto nepopáli je to čarodej.
| |||