Junkers Ju 88: Rozdiel medzi revíziami

Úspech získala tiež nočná stíhacia verzia G, ktorá sa do výzbroje dostala koncom roku 1943. Tento typ mal zosilnené chvostové plochy, vylepšenú pancierovú ochranu, a nové motory [[BMW 801]],. nemalNemal presklenú prednú časť kabíny ani spodnú pancierovú vaňu, namiesto toho však mohol niesť batériu 6 kanónov [[MG 151/20]] kalibru 20 mm. NeskôrPôvodne sa počítalo so šiestimi no neskôr musel byť ich počet znížený na 4, pretože pri streľbe bola posádka ich zábleskmi oslňovaná. Pasívnu obranu tvoril jeden dozadu strieľajúci guľomet MG 131. Stroje tiež dostali radary FuG 220 SN-2, zariadenie [[FuG 227 Flensburg]]. Stroje často prenasledovali britské bombardéry až nad Britskéich domovské ostrovyzákladne. Jeden stroj tak omylom pristál na Anglickom letisku a Britom sa tak do rúk dostalo zariadení ''Flensburg'', ktoré bolo navádzané na ich výstražné radary [[Monica]]. Tie sa preto onedlho prestali používať. Nemci tiež používali rádiolokátor [[FuG 228 Lichtenstein]], ktorý mal meniteľnú frekvenciu, čo podstatne sťažovalo jeho rušenie. aNa Ju-88 boli nainštalované aj mnohé iné prístroje vrátane [[FuG 240 Berlin]], čo bola kópia britského zariadenia H2S ukoristeného z jedného zo zostrelených britských bombardérov. Verzia G-6, ktorá sa objavila v polovici roku 1944, dostala opäť radové motory ([[Jumo 213|Jumo 213A-1]]) a šikmo páliace kanóny ''Schräge Musik''. Nočné stíhacie verzie Ju-88 zničili viac spojeneckých nočných bombardérov, než všetky ostatné typy dohromady. Od verzie G bola odvodená aj prieskumná verzia H.

Posledná verzia bola označená P a mala slúžiť v boji proti tankom, na čo bola vybavená protitankovým kanónom [[PaK 40]] kalibru až 75 mm (verzia P-1) alebo ľahším 37 mm [[BK 3,7]] (verzia P-2), či [[BK 5]] kalibru 50 mm (verzia P-4). Nemci laborovali aj s výzbrojou ako boli plameňomety[[plameňomet]]y (napr. [[NSGr 2]]) a raketomety[[raketomet]]y (napr. [[RZ 65]]), tieto komplikované experimenty však prerušil koniec vojny.

Pred koncom vojny Nemci vyrobili aj niekoľko špeciálnych Junkersov 88 prestavaných na bezpilotné lietajúce bomby tzv. [[Mistel]]. Stroje boli naložené výbušninami a riadené boli z menšieho stíhacieho stroja ([[Messerschmitt Bf 109|Bf 109]] alebo [[Fw 190]]) pripevneného zvrchu zvláštnou konštrukciou na ich trupe. Pilot stíhačky najprv doletel s celým Mistelom k cieľu nasmeroval naň stroj a oddelil sa od Junkersu a unikol. TenMistel letel nasmerovaný na cieľ udržujúc smer pomocou [[gyroskop]]ov.