Malleus maleficarum: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Obsah knihy: citacia o odvolaní |
→Obsah knihy: Názor knihy o pravomocnosti sudcov |
||
Riadok 55:
To sa nesprávne často vykladá, že kniha hovorí to že obvineného možno uznať za vinného bez ohľadu na výsledok skúšky a odvovodníť to tým, že v skúške neuspel ak sa popáli a čarodejníctvom v prípade ak sa nepopáli. V skutočnosti sa také tvrdenia v knihe nenachádzaju a uvedený príklad je len argumentáciou nepripustnosti takejto skúšky. Podobne je to aj s inými tvrdeniami.
Veľmi zaujímavá je 1. otázka 3. časti o tom kto je právomocným sudcom čarodejníc. Pričom sa autori snažia presvedčiť (podľa niektorých formulácií doslova vyhnúť), že právomocným sudcom v prípade čarodejníctva je obyčajný svetský či církevný súd. Inkvizitor je nevyhnutne právomocným sudcom iba ak čarodejnica je zároveň kacírka, teda žena ktorá sa mýli vo viere. Pričom polemizuju a dokazuju omyl španielských inkvizítorov ktorí boli opačného názoru.
'''Otázka I 3. časti knihy'''
''..našim hlavným zámerom v tomto diele je dokázať ako s božou radosťou môžeme my hornonemecký inkvizitori byť zbavení povinnosti povinnosti súdiť čarodejnice ...''
Ďalej Kladivo dokonca hovorí, že ak dôjde k preliatiu krvi ako trestu, nemôže súdiť čarodejnicu ani biskup bez prítomnosti svetského sudcu. Kniha teda pokladá samotné čarodejníctvo vzhľadom na svetské škody predovšetkým za svetský zločin (je však treba mať na pamäti spojitosť svetskej a církevnej moci, takže takéto prelínanie bolo vtedy zákonité). Do výlučnej kompetencie podľa nemeckých inkvizítorov im patria iba prípady kacírstva, pričom ani najbrutalnejšie čarodejné skutky nemuseli byť podľa Kladiva automatický spojené s kacírstvom.
'''Otázka I 3. časti knihy'''
''A preto my, nemeckí inkvizítori spolu s blahoslaveným Antonom keď sa zaoberal takou vecou hovoríme, že krstiť veci, uctievať diabla, obetovať mu, rozšliapať telo Kristovo a všetky také hrozné zločiny nerobia z človeka kacíra, pokiaľ neexistuje omyl v jeho chápaní.''(viery)
''Malleus'' nie je nijako zvláštna svojim obsahom, podobné argumenty a recepty sa nachádzajú v iných [[traktát]]och o čarodejníctve tej doby, v ktorej prepukla povera o existencii čarodejníctva. Výnimočná je však svojim militantným a fanatickým štýlom autorov – vina, ktorú prikladajú [[hriech]]om čarodejníc, nie je pokladaná ako u ostatných autorov za slabosť, ku ktorej je potrebné mať ohľady, ale je akoby mocnejšia než moc [[Satan]]a a jeho rebelujúcich [[anjel]]ov. Kniha sa výrazne stavia proti svetu žien, z autorov pramení [[patológia|patologická]] nenávisť voči ženám a ich [[obsesia]] údajným sexuálnym chovaním čarodejníc. Pre autorov žena ako slabší tvor je ľahšie napadnuteľná zlými mocnosťami a poskytuje tak viac nebezpečenstva ako muž. Príznačné je, že kniha sa venuje iba čarodejniciam a nie už ich mužským náprotivkom.
| |||