Partizánska Ľupča: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
(Doplnenie údajov)
'''Partizánska Ľupča''' (predtým ''Nemecká Ľupča'') je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]].
 
Prvá písomná zmienka o Ľupči je z roku 1252 v zakladacej listine turčianskeho konventu, v rámci vymedzenia majetku Sliačov, ktorý král' Belo IV. daroval kláštoru premonštrátov v Turci. V druhej polovici 13. storočia sa v Ľupči so súhlasom panovníka usadzovali nemeckí osadníci, ktorých sem prilákali bohaté ložiská zlata a striebra. Počiatok baníctva a ryžovania zlata v chotári mesta (najmä v Magurke) bol potvrdený už pred príchodom nemeckých kolonistov. Hoci saských kolonistov prišlo do Ľupče len 14 či 16 mali spočiatku vedúce postavenie v mestskej rade. Možno preto bol názov mestečka, ktorý v prvých listinách znel: Lupča v Liptove (villa Lypche, Lips in Liptouia), od roku 1390 do roku 1946 zmenený na Nemeckú Ľupču (Deutsche Lipsche). Svojim súčasným názvom je obec pomenovaná od roku 1946 na počesť partizánov bojujúcich v II. svetovej vojne proti nemeckým fašistickým okupantom.
V obci sa narodil [[Miroslav Bázlik]] - slovenský hudobný [[skladateľ]].
 
Traduje sa, že v roku 1241 tiahli aj cez Liptov Tatári, ktorí ničili všetko, čo im prišlo do cesty. V tom čase si Ľupčania údajne postavili svoje obydlia ďalej od cesty na kraji hory. Táto lokalita sa dodnes volá Biela Ľupča.
V Ľubči je aj rímskokatolícky [[kostol]] sv. Matúša z roku [[1263]] a na [[cintorín]]e kostol Panny Márie Sedembolestnej z roku [[1243]].
 
Prvé mestské výsady dostala Ľupča v roku 1270. (Listina kráľa Bela IV. z 5. apríla 1263 sa považuje za falzum zo 14. alebo 15. storočia.) Král' Štefan V. udelil tunajším obyvateľom právo slobodnej voľby richtára so súdnou právomocou, potvrdil im právo rybolovu, ktoré získali od jeho otca (týmto ľupčanov zvýhodnil od ostatných obyvateľov Liptova, ktorí nesmeli loviť ryby vo Váhu, Revúcej, Ľupčianke a Sestrči), udelil im právo slobodne ryžovať a dolovať drahé kovy, oslobodil ich od mýta v celom Uhorsku, povolil im trhové právo podľa vzoru Krupiny a Banskej Štiavnice a určil im niektoré cirkevné práva a povinnosti.
 
V 15. storočí tu boli rozvinuté remeslá a obchod. Hoci Ľupča bola mestom na kráľovskej pôde, nevymanila sa z právomoci Liptovského Starého hradu a od polovice 15. storočia hradu Likava. Až v 17. storočí sa mešťania vykúpili z robôt. V 16. a 17. storočí vznikli ďalšie cechy, od 19. storočia ich tu bolo 21. V tom čase mestečko začalo upadať - remeslá nemohli konkurovať rozvíjajúcemu sa priemyslu. V druhej polovici 19. storočia banské podnikanie zaniklo. Obyvatelia sa opäť vrátili k poľnohospodárstvu, chovu dobytka a práci v lesoch, časť sa od konca 19. storočí vysťahovala.
Súčasťou obce sú osady [[Magurka]] a [[Železnô]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]].
 
V obci sa nachádzajú meštianske domy, pôvodne takmer všetky renesančné, v priebehu 18. a 19. storočia upravované, renesančný mestský hostinec, neoklasicistický evanjelický [[kostol]] z roku 1887 s obrazom Ukrižovania na hlavnom oltári od P. Bohúňa, gotický rímskokatolícky kostol na cintoríne z roku [[1243]] a dominanta obce, gotický rímskokatolícky kostol svätého Matúša z roku [[1263]] s vežou, ktorá je jednou z najvyšších v [[Liptov|Liptove]].
 
V obci sa narodil slovenský hudobný [[skladateľ]] [[Miroslav Bázlik]] (12.04.1931) a významný učiteľ svetového medzinárodného jazyka [[Esperanto]], [[Miloslav Rybín]] (13.10.1926 - 11.11.1995), ktorému 14.10.2006 na jeho rodnom dome Liptovský Esperantský Klub ([http>//lek.szm.sk LEK]) odhalil pamätnú tabuľu.
 
Pôvodne najstaršie banícke mesto Liptova leží na nive potoka Ľupčianka pod severnými úpätiami Nízkych Tatier v ochrannom pásme NAPANT-u, 15 km východne od Ružomberka a 20 km západne od Liptovského Mikuláša. Súčasťou obce sú aj osady [[Magurka]] a [[Železné]] ([[Železnô]]), ležiace v lone masívu [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. V blízkosti obce Partizánska Ľupča sa nachádzajú aj termálne kúpaliská v [[Bešeňová|Bešeňovej]] (3 km) a vodná nádrž [[Liptovská Mara]] (6 km). Obec je vhodným východiskom do severných dolín Nízkych Tatier, najmä [[Ľupčianska dolina|Ľupčianskej doliny]].
 
Počet obyvateľov: 1276 (rok 2007)
Rozloha katastra obce: 10 982 ha (rok 2007)
 
Fotodokumentácia (Fotoalbum/Fotografie):
Mapa (Mapy):
 
Zdroj: Internet (externé odkazy),
1. [http://www.partizanskalupca.sk/sk/index.html http://www.partizanskalupca.sk/sk/index.html],
2. [http://www.nizketatry.sk/obce/plupca/plupca.html http://www.nizketatry.sk/obce/plupca/plupca.html]
(24. septembra 2007 upravil: [http://ilook.szm.sk ''i*look''])
 
{{Slovenský výhonok}}
Anonymný používateľ