Tatranská Polianka: Rozdiel medzi revíziami

'''Tatranská Polianka''' je liečebná osada v ústí Velickej doliny, na juhozápadných úbočiach [[Slavkovský štít|Slavkovského štítu]], vo výške 1005 m n.m. Rozkladá sa na oboch stranách [[Cesta slobody|Cesty slobody]] medzi [[Starý Smokovec|Starým Smokovcom]] a [[Štrbské Pleso|Štrbským Plesom]]. Z osady smerom na juh odbočuje vedľajšia cesta do [[Svit|Svitu]].

== História ==

Tatranská Polianka patrí medzi najstaršie [[Tatry|tatranské]] osady. Okolie osady bolo osídlené už v praveku. Na priľahlej Žltej stene (1020 m n.m.), ináč čelnej moréne [[Velická dolina|Velickej doliny]], bolo okolo prelomu nášho letopočtu opevnené sídlisko ľudu [[Púchovská kultúra|púchovskej kultúry]]. Priestor na ktorom vyrástla Tatranská Polianka sa už pred výstavbou volal '''Polianka'''. Pôvodný a do konca Prvej svetovej vojny hodne zaužívaný názov bol podľa jej zakladateľa '''Weszterovo'''. Úradný názov od začiatku 90. rokov až do konca uhorského štátu znel '''Széplak – Pekný Domov'''. Osade priznali v roku 1919 miestny názov odvodený z historického pomiestneho názvu Polianka v znení '''Tatranská Polianka'''.

 

== Výstavba liečebne ==

=== Do roku 1900 ===

V roku 1881 kúpili veľkoslavkovskí švagrovia Pavol Weszter, Michal Guhr a Samuel Nitsch od potomkov Mariassových lúku zvanú Polianka, na ktorej už od 70. rokov 19. storočia stála gerlachovská obecná horáreň. V roku 1884 dal Pavol Weszter neďaleko nej postaviť poľovnícku chatu, v ktorej poskytoval občerstvenie pre vtedajších turistov. Táto chata s terajším názvom ''Sosna'' slúži dodnes rekreačným účelom.

=== Pred Prvou svetovou vojnou ===

V roku 1903 pribudla budova ''Tivoli'' (dnešná ''Orava''). V rokoch 1906 – 1908 budujú I. časť sanatória a zavádza sa elektrické osvetlenie osady.

V roku 1910 dobudovali veľkú jedáleň a v roku 1912 sa zavádza ústredné kúrenie do všetkých budov. V tom istom roku získava Tatranská Polianka aj železničné spojenie.

 

=== Medzivojnové obdobie ===

Po I. svetovej vojne došlo k modernizácii jestvujúcich zariadení a k novej výstavbe. V rokoch 1919 – 1920 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia najmä vnútorného zariadenia, ktoré sa vo všetkých budovách podriadilo liečbe pacientov. Roku 1924 sa uskutočnila dostavba sanatória na dnešnú podobu starej budovy. Zriadila sa kanalizácia a vodovod. Kuchyňa s jedálňou bola dobudovaná v roku 1910, nové sanatórium sa postavilo roku 1932 a kaviareň so spoločenskými miestnosťami a vstupnou halou sa dobudovali v roku 1934. V roku 1933 Dr. Guhr zomiera a sanatórium prevzal Dr. Nitsch a po ňom národná správa.

 

=== Po Druhej svetovej vojne ===

V roku 1948 sanatórium preberá Riaditeľstvo pre cestovný ruch. V rokoch 1945 – 1950 sa potlačila liečebná funkcia sanatória a viac sa preferuje rekreačný charakter. V roku 1948 bolo sanatórium Dr. Guhra znárodnené. 1. mája ho preberá štátna zdravotná správa a pripája k nemu blízky bývalý penzión ''Dezidera Reicherta'' (dnes ''Tatranský Domov'') postavený v roku 1912 a predurčuje ho pre liečbu [[tuberkulóza|tuberkulózy]]. Po jej ústupe od roku 1975 sa ústav sústreďuje na liečenia nešpecifických chorôb horných ciest dýchacích.

 

== Liečba v Tatranskej Polianke ==

V roku 1898 sa letovisko v Tatranskej Polianke mení na liečebný podnik, pod vedením Dr. Michala Guhra.

Liečba sa zameriavala na fyzikálne liečebné metódy a to najmä na klimatoterapiu, vodoliečbu a elektroliečbu. Liečili sa tu nervové ochorenia, choroby štítnej žľazy a chudokrvnosť.

Po [[I. svetová vojna|I. svetovej vojne]] sa začalo s prijímaním pacientov s TBC, izolovaných v budove Tivoli. Systematická liečba tuberkulózy sa začala v roku 1950 za nepriaznivých podmienok, kedy chýbalo vybavenie pre diagnostiku a terapiu. Liečebňa sa dobudovávala po medicínskej stránke, aby mohla slúžiť pre komplexnú liečbu. Spočiatku to bola éra kľudovej liečby a doznievajúcej kolapsoterapie, zhruba od roku 1950 do roku 1956. Kľudová liečba spočívala v tom, že pacienti okrem nočného spánku ležali denne 8-9 hodín na lôžku. Účinným terapeutickým zákrokom bolo zakladanie pneumothoraxu a pneumoperitonea, z chirurgických zákrokov thorakoplastika, pneumolýza, plombáž. V tomto období sa začína aplikovať STM, PAS, INH. Týchto liekov bol však nedostatok. Roky 1956 až 1960 boli érou aktívnej chirurgickej liečby, najmä resekčnej. Samotné sanatórium nemalo chirurgické oddelenie, pacienti sa tu pripravovali na zákrok a po zákroku sa doliečovali. V rokoch 1960 až 1970 sa intenzívne začala využívať AT liečba. Tieto roky sú aj rokmi výrazného úbytku tejto choroby.

Od začiatku 70 tých rokov sa v sanatóriu liečia pacienti s nešpecifickými respiračnými chorobami, ako astma, chronická bronchitída, rôzne druhy alergií apod.

 

 

[[Kategória:Liečebné osady na Slovensku]]