Heinz Wilhelm Guderian: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d ústup (vojenstvo)| |
doplnenie |
||
Riadok 11:
== Život ==
=== Mladosť a raná kariéra ===
Narodil sa [[17. júl]]a [[1888]] ako syn armádneho dôstojníka v meste [[Kulm]]e na [[Visla|Visle]] (dnes [[Chelmno]] v [[Poľsko|Poľsku]]). Po skončení kadetskej školy, vo februári [[1907]] slúžil v 10. hanoverskom jägerskom pluku, ktorému velil jeho otec. V roku [[1908]] povýšený na nadporučíka. Následne absolvoval spojársky kurz. Štúdium na vojenskej akadémii ukončil roku [[1914]]. Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] slúžil ako signálny a štábny dôstojník. Bojoval v [[prvá bitka na Marne|bitke na Marne]] a [[prvá bitka o Ypres|prvej bitka o Ypres]]. Už v tej dobe sa vyznačoval veľkými znalosťami o motorizácii armády, čo si všimli i jeho nadriadení. neskôr slúžil v Železnej divízii pod vedením [[Rüdiger van der Goltz|Rüdigera van der Goltza]] v Pobaltí.
=== Medzivojnové obdobie ===
Po skončení vojny zostal príslušníkom [[Reichswehr]]u, kde zostal slúžiť v zakázanom generálnom štábe [[Truppanamt]]e. Začal sa zaoberať obrnenými jednotkami a teóriou ich nasadenia. Inšpiroval sa najmä prácami Brita [[J.F.C. Fuller]]a a [[Basil Liddell Hart|B.H. Liddell Harta]]. Bol hlavným tvorcom doktríny nasadenia [[tank]]ových vojsk a teórie [[blitzkrieg|bleskovej vojny]] v nemeckej armáde. Jeho kniha ''Achtung! Panzer!'' z roku [[1937]] je dodnes považovaná za jednu zo základných učebníc taktických a strategických zásad tankového boja. Doktrína prekonala taktiku nasadenia vojsk používanú v predošlej vojne. Podstatnou myšlienkou jeho teórie bolo koordinované nasadenie tankových jednotiek, motorizovanej pechoty a letectva, čoho sa malo dosahovať najmä vďaka kvalitnému rádiovému spojeniu. Počas prehlbovania svojich teoretických znalostí o tankovom vojsku navštívil výrobne tankov vo [[Švédsko|Švédsku]] a v [[ZSSR]]. Guderian sa však spočiatku v armáde nestretal s pochopením svojich snáh a bol odsudzovaný mnohými staromódnymi dôstojníkmi<ref>{{Knižná referencia|autor=[[Correlli Bernett]]|názov=''Hitlerovi generálové''|mesto=Brno|vydavateľstvo=Jota|strana=476-477|rok=1997}}</ref>, ktorí presadzovali rozvoj tradičných zbraní ako pechota a delostrelectvo. V roku 1935 nakoniec dostal súhlas na vytvorenie 3 tankových divízii, pričom už v tej dobe presadzoval rozvoj viacerých perspektívnych typov tankov. V tomto období sa dostal do kontaktu s [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]]. Ako veliteľ [[XVI. tankový zbor Wehrmachtu|XVI. tankového zboru]] sa podieľal na anexii [[Rakúsko|Rakúska]] a zabraní [[Sudety (región)|Sudet]].
=== Druhá svetová vojna ===
[[10. máj]]a [[1945]] ho zajali spojenci uväznili v Allendorfe a Neustadte (v Hessensku) a ako vojnového zločinca a poslali do [[Norimberg]]u, ale keďže sa voči nemu nenašli žiadne dôkazy svedčiace o vine, bol i napriek protestom Poľska a ZSSR prepustený. Žiadne podozrenie zo spáchania vojnových zločinov, mu nebolo dokázané. ▼
Počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] bol veliteľ a inšpektor tankových vojsk. Mal významný podiel na realizácii [[invázia do Poľska|invázie do Poľska]], kde bola po prvý krát Nemcami aplikovaná skutočná blesková vojna. Neskôr sa podieľal na príprave a realizácii [[bitka o Francúzsko|útoku na Francúzsko]]. Jeho obrnené jednotky viedli v máji roku [[1940]] úspešný útok cez [[Ardeny]], prenikli cez rieku [[Meuse]]. V týchto dňoch sa dostal v dôsledku rozličných názorov na rýchlosť následného postupu do sporu so svojim veliteľom [[Paul Ludwig Ewald von Kleist|von Kleistom]] a na krátko bol odvolaný. Neskôr po zásahu vyšších veliteľov mu bol povolený ďalší prieskum bojom a tak jeho vojská dosiahli prieliv [[La Manche]] a odrezali Spojenecké armády na Francúzsko-belgickom pohraničí, čo definitívne zlomilo ich bojaschopnosť. Neskôr sa obavy o príliš rýchly postup jeho tankových jednotiek, ktoré sa veľmi vzdialili od svojej pechotnej podpory opäť prehĺbili a jeho jednotky boli vyššími rozkazmi nakrátko zastavené pred mestom [[Dunkerque]]. Táto krátka prestávka však dala Spojencom možnosť upevniť svoju obranu a neskôr evakuovať vyše 300 svojich vojakov počas [[Operácia Dynamo|operácie Dynamo]].
Guderian sa hneď od začiatku staval proti útoku na ZSSR<ref>{{Knižná referencia|autor=[[Correlli Bernett]]|názov=''Hitlerovi generálové''|mesto=Brno|vydavateľstvo=Jota|strana=484|rok=1997}}</ref>, Hitlerove rozkazy však nemohol zmeniť. V roku 1941 úspešne viedol svoje tankové jednotky pri [[operácia Barbarossa|invázii do ZSSR]]. Guderianovej [[2. tanková skupina|2. tankovej skupine]] sa spoločne s [[3. tanková skupina|3. tankovou skupinou]] [[Hermann Hoth|H. Hotha]], podriadenej [[Skupina armád Stred|skupine armád Stred]] [[Fedor von Bock|Fedora von Bocka]] podarilo rýchlo postupovať smerom na [[Smolensk]], dôležitý strategický bod pred útokom na [[Moskva|Moskvu]]. Následne však boli jeho tanky presmerované na dokončenie [[bitka o Kyjev|obkľúčenia Kyjeva]]. Napriek tomu, že pod Kyjevom stratila [[Červená armáda]] vyše polmilóna mužov, získala čas na vybudovanie obrany hlavného mesta. Od [[5. október|5. októbra]] [[1941]] bola jeho [[Panzergruppe Guderian]] posilnená a reorganizovaná na [[2. tanková armáda wehrmachtu|2. tankovú armádu]]. V nasledujúcej [[Bitka o Moskvu|bitke o Moskvu]], boli Guderianove tanky, podobne ako ostatné nemecké jednotky v sérii ťažkých ozbrojených zrážok v smere [[Oriol]]-[[Tula]] zastavené. Za nariadenie [[ústup (vojenstvo)|ústupu]] po ťažkých sovietskych protiútokoch bol [[25. december|25. decembra]] [[1941]] sprostený velenia a prevelený do generálneho štábu.
Po nemeckej [[bitka o Stalingrad|porážke pri Stalingrade]] bol [[1. marec|1. marca]] [[1943]] poverený funkciou hlavného inšpektora tankových vojsk (''Panzerwaffe''). Jeho kompetencie siahali od určovania doktríny tankových vojsk až po dohľad nad výrobou a vývojom tankov a výcvikom tankových vojsk. Po [[atentát na Hitlera 20. júla 1944|atentáte na Hitler]]a sa [[21. júl]]a [[1944]] stal náčelník generálneho štábu pozemných vojsk ([[OKH]]) po [[Kurt Zeitzler|Kurtovi Zeitzlerovi]], ktorý sa nervovo zrútil. V tejto funkcii čelil veľkému psychickému tlaku v dôsledku zúfalej situácie na frontoch a vážnym hádkam s Hitlerom. Pre to bol [[28. marec|28. marca]] [[1945]] z tejto funkcie prepustený. Oficiálnou zámienkou boli jeho zdravotné problémy, kvôli ktorým si mal zobrať 6 týždňovú dovolenku. V jeho funkcii ho nahradil [[Hans Krebs]].
=== Povojnové obdobie ===
▲[[10. máj]]a [[1945]] ho zajali spojenci uväznili v Allendorfe a Neustadte (v Hessensku) a ako vojnového zločinca a poslali do [[Norimberg]]u, ale keďže sa voči nemu nenašli žiadne dôkazy svedčiace o vine, bol i napriek protestom Poľska a ZSSR prepustený. Žiadne podozrenie zo spáchania vojnových zločinov, mu nebolo dokázané.
Heinz Guderian zomrel [[14. máj]]a 1954 vo veku 65 rokov, v Južnom Bavorsku. Je pochovaný na ''Friedhof Hildesheimerstrasse'' v meste [[Goslar]].
== Dielo ==
* ''Achtung! - Panzer!'' ([[1937]])
* ''Spomienky vojaka'' (nemecky: Erinnerungen eines Soldaten) ([[1952]])
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{DEFAULTSORT:Guderian, Heinz Wilhelm}}
| |||