Opotrebovávacia vojna: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
IW-BOT (diskusia | príspevky)
lepšie príklady
Riadok 4:
'''Opotrebovávacia vojna''' (po anglicky ''attrition warfare'') je založená na koncepcii, ktorú opísal [[Carl von Clausewitz]] v knihe O vojne: ''„Zničenie síl nepriateľa je prvoradým cieľom vojny ... boj je jedným z mnoho prostriedkov, ktoré môžeme pri vedení vojny použiť.“'' Táto forma vojny sa snaží systematicky a postupne znižovať schopnosť nepriateľa viesť vojnu, či už rýchlymi útokmi s drvivou silou, či dlhodobo, menšími jednotkami. Sú ničené jeho vojenské prostriedky a zdroje, a to rýchlejšie, ako môžu byť nahradené. Cieľom sa stáva likvidácia schopnosti nepriateľa viesť vojnu. Jeho bojové prostriedky musia byť účinne a vytrvalo ničené, čo od dôb prvej svetovej vojny to znamená zničenie najmä palebnej sily. Je treba dosiahnuť určitý stupeň zničenia prostriedkov a zdrojov protivníka; takáto situácia buď vedie k jeho porážke, alebo sa porážke priamo vyrovná, pretože nepriateľ stráca vôľu alebo potenciál nutný pre pokračovanie v boji. Opotrebovávacia vojna je vedená tak, aby ničila schopnosť nepriateľa viesť vojnu.
 
PríkladomNajlepším jepríkladom opotrebovacej vojny bola niektoré bitky prvej svetovej vojny, hlavne [[bitka o Verdun]]. V neskorších vojnách to bolo [[Boje v Severnej Afrike (2. svetová vojna)|africké ťaženie]] a [[Bernard Montgomery|Montgomeryho]] [[bitka pri El Alameine|porážka Rommela v roku 1942]], [[bitka o Stalingrad]] či [[bitka o Kursk]] na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] alebo operácie nemeckých ponoriek pri americkom pobreží a nasledovná americká reakcia, ktorá viedla k [[druhá bitka o Atlantik|boju o Atlantik]]. Charakter opotrebovacej vojny mali aj boje [[Vietnamská vojna|Vietnamskej vojny]] od roku 1966 do začiatku roku 1968. Aj keď hlavným cieľom opotrebovávacej vojny je zničenie nepriateľa, merítkom úspechu je aj jej vplyv na politické ciele a vojenskú stratégiu.
 
[[Kategória:Druhy vojny]]