Rýchla divízia: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 484 bajtov ,  pred 13 rokmi
obrázok, literatúra a interwiki z pl.wiki
d (výhonok)
(obrázok, literatúra a interwiki z pl.wiki)
{{Na revíziu}}
[[Obrázok:Schnelle Division 1941 1942 .jpg|náhľad|vpravo|Znak Rýchlej divízie]]
'''Rýchla divízia''' bola [[motorizované vojsko|motorizovaná]] [[prvá Slovenská republika|slovenská]] [[divízia (vojenstvo)|divízia]] bojujúca na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] na strane vojsk [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]]. Divízii velil plk. [[Rudolf Pilfousek]]. Slovenské jednotky na východnom fronte spadali na začiatku ťaženia pod takzvanú [[Slovenská armádna skupina|Slovenskú armádnu skupinu]], ktorej velil gen. [[Ferdinand Čatloš]]. Rýchla divízia vznikla [[23. júl]]a [[1941]] po viacnásobnej reorganizácii Rýchlej brigády, predtým Rýchlej skupiny. Rýchla skupina vznikla už [[23. jún]]a 1941. Divíziu neskôr po ústupe z Kaukazu označovali aj 1. pešia alebo 1. technická divízia.
 
== Dejiny jednotky ==
Rýchla skupina postupovala pod Pilfouskovym vedení najprv smerom na poľský [[Sanok]], no neskôr bola presmerovaná na [[Ľvov]] a [[Vinnica|Vinnicu]]. Asi 8. júla 1941 tieto jednotky pri svojom postupe prenikli mimo územia, ktoré spadalo pod pôsobnosť slovenského velenia, a tak boli podriadené nemeckej [[17. armáde]], v rámci ktorej vojsk už operovali do samého začiatku vpádu do ZSSR. Do prvých bojov sa jednotka dostala pri [[Zaluž]]. Prvé intenzívnejšie boje s Červenou armádou prebehli [[bitka pri Lipovci|pri osade Lipovec]]. Neskôr sa podieľala na nemeckom postupe južnou Ukrajinou. Vyše pol roka potom držala obranné postavenia pri [[Azovské more|Azovskom mori]], [[Taganrog]]u a rieke [[Mius]]. V júni [[1942]] jednotka, vďaka svojej motorizácii veľmi rýchlo postupovala a [[22. jún]]a dosiahla [[Rostov-na-Donu |Rostov na Done]]. Bola prvou jednotkou vojsk Osi, ktorá si vybudovala predmostie na východnom brehu [[Don]]u. Odtiaľ postupovala do novembra [[1942]] na [[Kaukaz]]. V dôsledku sovietskeho protiútoku však bola postupne sťahovaná a skončila na [[Krym]]e. V tej dobe však bola morálka slovenských vojakov celkom iná ako na začiatku vojny, mnohí už neboli ochotní bojovať proti Sovietskemu zväzu a chápali, že stoja na nesprávnej strane. [[30. október|30. októbra]] [[1943]] prebehlo pri [[Melitopol]]e k [[Červená armáda|Červenej armáde]] 2000 slovenských vojakov. Tí neskôr tvorili základ [[2. československá paradesantná brigáda v ZSSR|2. československej paradesantnej brigády]]. Rýchlu divíziu už viac nemecké velenie nenasadzovalo na fronte a marci [[1945]] ju zajali Sovietske jednotky na maďarskom území.
 
== Referencie a ďalšia literatúra ==
*Charles Kliment: Slovenská armáda 1939-1945. Pilzno, 1996.
*Archív Múzea SNP Banská Bystrica, Fond XII, prír. č. S 88/87,
*Bajtos, I.: História slovenského Pluku útočnej vozby 1939 – 1944. Košice, 1987.
*Vojenský historický archív Bratislava: Fond 55; Fond 55-57-4; Fond spomienky, ŠZ, X–283,
*Jamriska, D.: Zaisťovacia divízia v ZSSR. Martin, júl 1967.
*АРУШАНЯН. Б.: Боевые действия 12-й армии в нчальный период войны. In: Военно-Истоический журнал, 1973, No. 6.
*Belko, J.: Zápisník z východného frontu. Bratislava: VPL, 1965.
*Gajdos-Breza, J.: Krvavá zem (Po stopách vojny na východe). Bratislava: MNO, 1941.
*КАМИНСКИЙ, В.: Для долговременной обороны. In: Техника молодёжи, 1989, No. 8, str. 42.
*Korcek, F.: Obrázky z Ukrajiny (Dojmy vojenského dopisovateľa). Bratislava: MNO, 1941.
*Padli za vlasť. w : Kalendár slovenského vojska (1943). Bratislava: MNO, 1943.
*Padzev, M. G.: V prvej i druhej línii (Pohraničníci vo vojne). Bratislava: Pravda, 1982.
*Pysny, E.: Oceľ a myšlienka (Články, reči a úvahy o prvej kapitole bojov slovenského národa proti boľševizmu). Žilina: MNO, 1941.
*Rudin, F. K.: Slovenská armáda na Ukrajine. Bratislava: MNO, 1941.
 
{{Vojnový výhonok}}
 
[[Kategória:Slovenské vojenské jednotky druhej svetovej vojny]]
 
[[pl:Rýchla brigáda]]
43 168

úprav