Tiahuanaco (archeologická lokalita): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Ivkalam (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 7:
Podľa všetkých verzii andských legiend je Tiahuanaco označované ako miesto, kde veľký [[Viracocha]] po veľkej potope opäť zjavil a stvoril život. Tu bol predkom Inkov zverený zlatý prút, pomocou ktorého založili civilizáciu v Andách.
 
História a čas vzniku Tiahuanaca dodnes nie je objasnená. Z určitosťou sa vie iba to, že bolo vytvorené predinskou kultúrou. Najvýznamnejší prínos v objavovaní Tiahuanaca patrí Arthurovi Poznanskemu - staviteľovi z Európy, ktorý sa začiatkom dvadsiateho storočia z dôvodu výskumu Tiahuanaca presťahoval do Bolívie a tu zasvätil celý život odkrývaniu jeho tajomstiev. Jeho výskumy ho viedli k vytvoreniu najkotroverznejšej teórie času vzniku Tiahuanaca a to je obdobie 15 000 rokov pred. Kr. K tomuto časovému obdobiu dospel po vyhodnotení pôvodnej astronomickej orientácie chrámu Kalasasaya a vzhľadom k jej astronomickej orientácii v súčasnosti. Na základe súčasných údajov zo satelitov upresnil tento dátum americký archeoastronóm Neil Steede približne na dobu 12 0000000 rokov. Tvrdením, že Tiahuanaco je najstarším mestom sveta, ktoré bolo vybudované pred potopou sveta si proti sebe obrátil väčšinu vedeckej archeologickej obce.
 
Od 16. storočia bolo Tiahuanaco systematicky likvidované. V rámci katolíckej zúrivej kampane, ktorej účelom bolo vyhladiť v Andách modlárstvo, bolo zničených veľké množstvo sôch. V tomto období vykopali hľadači pokladov hlboký kráter do vrcholu pyramídy Akapana. V 19. storočí si zo starobylých megalitov mesta urobili lom inžinieri pri stavbe železničného násypu. Kamenné bloky z Tiahuanaca sa bežne odvážali, rozbíjali a používali ako stavebný materiál až do začiatku 20. storočia a to aj na staveniskách tak vzdialených ako je [[La Paz]]. To čo z trosiek ostávalo odnášali dedinčania na stavbu svojich domčekov a jeho ruiny tiež vykrádali bezohľadní lovci kuriozít a lupiči, ktorí ukradli všetko , čo sa dalo speňažiť, a do toho, čo sa nedalo odniesť aspoň vyryli svoje iniciály. V snahe zachrániť niekoľko ostávajúcich sôch pred ďalším devastovaním nápismi a iným svojvoľným poškodzovaním, boli v 40.h rokoch 20. storočia, takmer všetky nedotknuté sochy odvezené do La Paz a umiestnené do akéhosi múzea pod holým nebom v blízkosti štadióna, vedľa najrušnejšej križovatky. Tieto sochy tam stoja aj v súčasnosti v zničenom prostredí veľkomesta. V Tiahuanacu ostali z pôvodných sôch iba tri: najväčšia umiestnená v interiéri múzea a dve v Chráme Kalasasaya ohradené ostnatým drôtom.