Židovské múzeum v Berlíne: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
DDZ (diskusia | príspevky)
DDZ (diskusia | príspevky)
FINALNA UPRAVA
Riadok 1:
'''Židovské múzeum Berlín''' dôkaz a pamiatka Holokaustu.
{{Pracuje sa}}
Bolo postavené v rokoch [[1993]]-[[1998]], ako prístavba k Berlínskemu Národnému Múzeu. Stará budova ([[Kollegienhause]]) ,vybudovaná v roku 1735., Zničenázničená v 2.svetovej vojne, znovupostavenáznovu postavená v roku 1963.Slohovo patrí stará budova Berlínskeho Múzea do obdobia 18.storočia -[[baroko]]. Samotná nová prístavba patrí výrazom do modernej architektúry 20.storočia, je na nej čitateľný Post-modernistickýPostmodernistický rukopis svojho autora [[Daniel Libeskind|Daniela Libeskinda]]. Koncept sa vyznačuje značnou mierou intelektuálnej špekulácie a symbolickej [[abstrakcia|abstrackie]].
'''Židovské múzeum Berlín'''dôkaz a pamiatka Holokaustu.
Bolo postavené v rokoch [[1993]]-[[1998]], ako prístavba k Berlínskemu Národnému Múzeu.Stará budova ([[Kollegienhause]]) vybudovaná v roku 1735. Zničená v 2.svetovej vojne, znovupostavená v roku 1963.Slohovo patrí stará budova Berlínskeho Múzea do obdobia 18.storočia -[[baroko]]. Samotná nová prístavba patrí výrazom do modernej architektúry 20.storočia, je na nej čitateľný Post-modernistický rukopis svojho autora [[Daniel Libeskind|Daniela Libeskinda]]. Koncept sa vyznačuje značnou mierou intelektuálnej špekulácie a symbolickej [[abstrakcia|abstrackie]].
 
[[Obrázok:LOGO Jewish Museum.png|thumb|LOGO Jewish Museum.png]]
Řádek 11 ⟶ 10:
 
== FILOZOFIA ==
Pri svojom návrhu vychádzal z hlbokej filozofie a úcty k židovskému národu. Libeskind si uvedomoval primárne, dôležité fakty o židovskom národe a podľa nich aj postupoval pri tvorbe,. zdôraznilZdôraznil ich životnú ideu a ich životný údel. Emócie ,dejiny, fakty, '''symboly''' , to sú silné nástroje, ktoré presne definovali túto architektúru.
Architektúra zosobňuje veľkú filozofiu a symboliku. Pre každého návštevníka by mala byť emocionálnym činiteľom a otvoriť jeho vnímanie , prebudiť v človeku otázky ako uvedomenie si ľudskej podstaty , hodnotu ľudskehoľudského života, ľudskej obete a silu úderu hlolokaustuholokaustu nielen na židov ,ale na všetky národy.
==FAKTY ==
Řádek 19 ⟶ 18:
* udržiavanie tradícií
* vyhladenie, holokaust
* osamelosť národa (absolutnáabsolútna prázdnota)
* silný odkaz pre celú Európu
 
 
== ARCHITEKTÚRA ==
V osemdesiatych rokoch 20.storociastoročia bolo mesto BerlinBerlín zrekonstruovanezrekonštruované- znovupostaveneznovu postavené. Na tento memorialmemoriál bola vyhlasenavyhlásená sutazsúťaž v 90-tych rokoch . PrihlasiloPrihlásilo sa do nej 165 architektov, znamychznámych a zvucnychzvučných mien. Daniel Libeskind, vtedy neznamyneznámy , mladymladý architekt sutazsúťaž necakanenečakane vyhral svojim silnymmyšlienkovo silným konceptom. "Nie je to ako pri inychiných projektoch , kde urciteurčíte smer stavby a orientaciuorientáciu projektu, on uz je davnodávno orientovanyorientovaný , vsetkyvšetky faktory ho definujudefinujú a predurcujupredurčujú do jeho buducejbudúcej formy." povedal Libeskind o svojej stavbe v dokumente o svetovej architekturearchitektúre.
 
'''INŠPIRÁCIA''' ku samotnej architekturearchitektúre vznikla na zakladezáklade hudobnehohudobného diela EINBANSTRASSE od autora: Walter Benjamin. A druhymdruhým inspirativnyminšpiratívnym prvkom sa stala Shonbrun opera - Vervbundlung a jej druha scenascéna "Moses begegnet Aron inder Wuste". Táto scenascéna je nedokoncenanedokončená a Libeskind ju dokoncildokončil ako Libreto pre svoju stavbu nazval ho: BETWEEN THE LINES (Medzi liniamilíniami)
 
'''TVAR BUDOVY: "The BLITZ" (blesk)'''
Budova ma ostreostré uhly, linielínie, menimení nečakane smer , nielen kolikvôli histórii a symbolu holokaustu, ale jednoducho , kolikvôli stromu! RespektujeRešpektuje prostredie, život. Budova je oblozenaobložená plechom , ktorý je lesklylesklý. Budova sa moznomožno javí ako extremneextrémne kontrastnakontrastná s prostredimprostredím, opak je vsakvšak pravdou. Je nenapadnanenápadná, zakryvajuzakrývajú ju stromy, a z pohladupohľadu chodca posobipôsobí elegantne, sviezosviežo, a predsa je na nej nieconiečo tajomnehotajomného , cočo prinutiprinúti ludiľudí zistitzistiť cočo sa nachadzanachádza vo vnutrivnútri. Ti cočo ju uz poznajupoznajú, chodia okolo nej s vedomimvedomím, akuakú funkciu zastavazástava a cočo namnám budova pripominapripomína.
 
'''OKNá AKO RANY BIČOM'''
Řádek 35 ⟶ 34:
[[Obrázok:JuedischesMuseum 4a.jpg|thumb|OKNA-ako jazvy/rany/rezy]]
 
Okna majumajú viac rozmerov:
*symbolické hľadisko
*symbolicke hladisko
Pri pohladepohľade na budovu uputavajuupútavajú vprvomv prvom rade oknaokná, neorganizovaneneorganizované, lubvolneľubovoľne velkeveľké, lubovolneľubovoľne pretinajucepretínajúce sa. Su to "rezy", "rany" , "jazvy" ktorektoré ostali po cinochčinoch ludiľudí v 2.svetovej vojne na dusiachdušiach mnohychmnohých dalsichďalších.
*funkčné hľadisko
*funkcne hladisko
Vo vnutrivnútri vystavnychvýstavných priestorov vznikavzniká ohromujuciohromujúci pocit z ich objemov , ktoryktorý je vytvaranyvytváraný hlavne nezvycajnenezvyčajne vnikajucimvnikajúcim svetlom do interieruinteriéru. Dlho po dokoncenidokončení stavby bola budova prazdnaprázdna, hlavne aj kolikvôli oknamoknám , ktorektoré znemoznovaliznemožňovali vystavovatvystavovať konvencekonvenčné expozicieexpozície. Napriek tomu boli hole - puste priestory pristupneprístupné navstevnikomnávštevníkom.
1999- navstevanávšteva prazdnehoprázdneho interieruinteriéru muzeamúzea. MozmeMôžme hovorithovoriť o akomsi vrchole postmoderny , recesie na vystavovanie konvecnychkonvenčných diel. Podanie inehoiného zazitkuzážitku z miesta muzeamúzea , ako by sme boli cakaličakali. '''Free spaces'''(volnevoľné , prazdneprázdne priestory) - nie! KazdyKaždý priestor ma svoju autentickuautentickú kapacitu, podavapodáva urcitiyurčitý pocit, posobipôsobí na navstevnikanávštevníka. PodavaPodáva mu skusenostskúsenosť, je len na clovekučloveku ako sa vyrovnavyrovná s "prazdynmprázdnym priestorom" (parafrazovanieparafrázovanie Libeskinda o prazdnychprázdnych expozicnychexpozičných priestoroch)
r.2000 - preinvestovanychpreinvestovaných 120milionov mariek sa konecnekonečne zurocilozúročilo. 4000 exponatovexponátov z doby holokaustu sa nainstalovalonainštalovalo do priestorov MuzeaMúzea.
 
 
'''VSTUP '''
Do tvarom a vypovednouvýpovednou hodnotou nezvycajnehonezvyčajného diela sa vstupuje, presnejsiepresnejšie zostupuje, portalomportálom na prvom nadzemnom podlazipodlaží starehostarého barokovehobarokového palacapaláca, povodnejpôvodnej budovy muzeamúzea. VstupnyVstupný portalportál je ostrouhlyostrouhlý masivnymasívny kubus pohladovehopohľadového betonubetónu , ktoryktorý pretinapretína vsetkyvšetky podalziapodlažia starej budovy, dokonca siaha az do podkrovia. Tento vstup jasne vyjdrujevyjadruje prepletenie , prepojenie dvoch historiihistórii. HistoriuHistóriu nemeckaNemecka a historiuhistóriu zidovžidov. SkryvaSkrýva sa ako monstrummonštrum , ale vo vnutrivnútri je jasne nasilienásilie , pretransformovane do slohovehoslohového vandalizmu.
 
==KNOW HOW... ==
Cela pointa a vyvrcholenie vsetkychvšetkých definovanychdefinovaných faktov je ukrytaukrytá v podzemi.'''3 koridory''' - 3cesty - 3 osi - 3hlavne inspiracieinšpirácie zidovstvažidovstva. Pri prehliadke priestorov sa nikdy nedajunedajú vidietvidieť vsetkyvšetky osi naraz. VzdyVždy len dve z nich.
*KONTINUITA
*EXIL
*SMRŤ
'''os kontinuity''' priama a najdlhsianajdlhšia os, mierne stupastúpa, okom nepostrehnutelnenepostrehnuteľné, ale telom citelneciteľné. Os sa konci dlhymdlhým schodiskom naspatnaspäť na prveprvé nadzemne podlaziepodlažie a vysoko-otvorenym otvoreným priestorom ,s ostrymiostrými hranolmi pretkanympretkaným podhladompodhľadom , bez akejkolvekakejkoľvek usporiadanosti.
Po tejto osi sa kracakráča tazkoťažko , a clovekčlovek nevie precoprečo. Celá táto os má nebadaný sklon, ktorý však cítiť pri chôdzi.
'''os exilu''' [[Obrázok:Architecture - DanielLibeskind - JewishMuseumBerlin EXIL.jpg|thumb|záhrada EXILU]] je to os vystavnavýstavná a koncikončí sa otvorenou zahradouzáhradou Exilu (openair garden of Exile) pod uhlom naklonenynaklonený stvorecštvorec s vysokymivysokými kvadramikvádrami vedlavedľa seba husto osadenychosadených .Vytvárajú akúsi matricu 49 surových betónových kvádrov, v rozložení 7x7. Z vrcholov kvádrov vyrastajú olivové stromčeky, ako symbol mieru. Tato zahradamalá „záhrada“ je zdanlivymzdanlivým vyustenimvyústením do vonkajsejvonkajšej zahradyzáhrady. No je to len iloziailúzia, navstevniknávštevník sa musimusí vratitvrátiť spatspať do podzemia a absolvovatabsolvovať tu spravnusprávnu cestu nahor.[[Obrázok:Architecture - DanielLibeskind - JewishMuseumBerlin exil OUT.jpg|thumb|záhrada EXILU_fotografia]]
'''os smrti''' [[Obrázok:Judisches museum holocaust tower ext.jpg|thumb|Veža Holokaustu]] os vystavnavýstavná, os Holokaustu. Konci sa velkymiveľkými ciernymičiernymi dverami. Za nimi je ciernotačiernota. NavstevnikNávštevník vstupuje do VezeVeže Holokaustu, v ktorej je ticho a tma. Iba na uplnomúplnom vrchu je jedine osvetlenie priestoru. VezaVeža holokaustu je situovanasituovaná kompozicnekompozične mimo budovy. Je to akoby ciernačierna ovca , ciernačierna vezaveža. BetonoveBetónové prizmatické teleso vystupujúce mimo hlavnuhlavnú hmotu na povrch.
 
 
==KONŠTRUKCIA A MATERIÁL ==
Monoliticky zelezobetonželezobetón s obkladom .
Stavba je pokrytapokrytá strieborno-sivymsivým titan-zinkovymzinkovým plechom. Javí sa ako nový a dodáva budove neadekvátny lesk, vzhaľdomvzhľadom k tomu, čo budova symbolizuje. Ale autor počíta s '''patinou''' ,ktorá sa rokmi zjaví a dá budove úplne iný výraz. Takisto hliníkové rámy okien, a ichsamotneich samotne rozmiestnenie, dotvára správnu stylizaciuštylizáciu a vyjadrenie myslienkymyšlienky aj po materiálovej báze. Čierna Veža alebo veža Holokaustu, je z pohľadového betónu a z vonku sa javí ako nesúvisiaca časť s budovou. Budovu obklopuje zelenzeleň, park, zahradazáhrada starej budovy MuzeaMúzea. PravePráve v tomto prietorepriestore vyustujevyúsťuje "os Exilu" naklonenymnakloneným susosimsúsoším betonovychbetónových kvadrovkvádrov. KtoreKtoré uz stihli obrastobrasť zelenou.
Stavba sa javijaví materialovomateriálovo strohastrohá a skorskôr nenapadnanenápadná, no tvarom je ostro kontrastujucakontrastujúca s existujucouexistujúcou zastavbouzástavbou. Tento jav je zmiernenyzmiernený pravepráve obklopujucouobklopujúcou zelenouzeleňou. SilnySilný kontrast je viditelnyviditeľný len z vtacejvtáčej perspektivyperspektívy.
[[Obrázok:Vtacia perspektiva Jewish Museum.jpg|thumb|Vtáčia perspektíva_Židovské Múzeum]]
'''Svetlíky'''. ZdanlivaZdanlivá chaotickostchaotickosť je aj na streche, avsakavšak pri pozornejsompozornejšom pohladepohľade, mozmemôžme rozpoznatrozpoznať hlavnuhlavnú os, ktoraktorá prechadzaprechádza celymcelým masivommasívom roznerôzne zatacajucejzatáčajúcej sa stavby.
[[Obrázok:Jewish muzeum svetliky.jpg|thumb|Línia svetlíkov]]
 
== PRÁZDNOTA ==
BARE BLACK BLOCKS = VOID OF MEMORY
ExterierovoExteriérovo neviditelneneviditeľné betonovebetónové bloky, exhibiciouexhibíciou citatelnečitateľné, silnysilný prvok,
negacianegácia celej budovy, vystavavýstava musimusí bytbyť v tychtotýchto mietachmiestach prerusenaprerušená, je to miesto prazdnotyprázdnoty, do ktorehoktorého sa da pozrietpozrieť, a nedanedá sa dondoň vstupitvstúpiť, je v tom nicnič, len svetlo dopadajucedopadajúce do prazdnehoprázdneho priestoru , ktoryktorý vdakavďaka tomu mozmemôžme vidietvidieť. "PrazdnePrázdne betonovebetónové bloky ktorektoré su ako prazdneprázdne duseduše. "Replikaparafrázovanie Libeskinda na vysvetlenie zmyslu tejto linielínie sustavysústavy blokov.
 
 
[[Obrázok:VOID.jpg|thumb|Prázdnota_vo veziach ]]
"je to pribehpríbeh ktoryktorý pretrvavapretrváva, nemozetenemôžete skoncitskončiť projekt jeho postavenimpostavením, stalestále je vo vasvás, nemozetenemôžete sa mu len tak odcudzitodcudziť ." DANIEL LIBESKIND