Children of Bodom: Rozdiel medzi revíziami

Kapela bola založená v roku [[1993]] pod menom IneartheD, ale neskôr si na návrh nahrávacej spoločnosti zmenila názov na Children of Bodom. Pôvodná zostava ([[Alexi Laiho]], [[Jaska Raatikainen]], [[Henkka Seppälä]], [[Alexander Kuoppala]]) fungovala ako [[trash metal]] combo, potom objavili čaro klasického [[heavy metal]]u a zakomponovali ho do svojej hudby. Keď pribrali do skupiny aj klávesáka [[Janne Wirman|Janneho Wirmana]], ich štýl bol mixom starej školy [[black metal]]u, klasického heavy a [[death metal]]ového vokálu. Keď [[Spinefarm Records]] obdržali v roku [[1996]] ich demo, netrvalo dlho kým si uvedomili, čo mali v rukách. Ich debutový singel nazvaný "[[Children of Bodom (singel)|Children of Bodom]]" sa dostal priamo na prvé miesto vo fínskej hitparáde. Debutový album "[[Something Wild]]" vyšiel v roku [[1997]]. Tlač ich označila za nových kráľov fínskeho undergroundu. Podpísanie zmluvy s [[Nuclear Blast]] pre [[Stredná Európa|strednú Európu]] prebehlo prakticky hneď a krátko nato bol album vydaný aj v [[Japonsko|Japonsku]] a [[Thajsko|Thajsku]].

Children of Bodom lietali cez celú [[Európa|Európu]] píšuc materiál pre nový album, "[[Hatebreeder]]", ktorý bol realizovaný v roku [[1999]]. Na tomto albume ich hudba našla správny tvar - bola tvrdšia, rýchlejšia a všestrannejšia ako "Something Wild". SingelPieseň "Downfall" viedolviedla fínske hitparády. Počas leta '99 boli Children of Bodom na turné po Európe, v júnejúni toho istého roku vypredali tri živé vystúpenia v Japonsku (spolu s [[Dark Tranquillity]] a [[Sinergy]]). Zo spomínaných tour po Japonsku vydali koncertné CD "[[Tokyo Warhearts|Tokyo Warhearts-Live in Japan]]". Ošiaľ okolo skupiny naberal nové výšky. V roku [[2000]] sa singel "[[Hate Me]]" prebojoval na prvé miesto fínskych hitparád za pár týždňov. Keď singel okupoval prvé miesta, Children of Bodom dokončili svoj tretí počin v Peter Tägtgren's Abyss Studio, ktorý uzrel svetlo sveta [[30. október|30. októbra]] 2000. "[[Follow the Reaper]]" bol mix ťažkých riffov ich debutu ("Something Wild") a monštróznej technickej metalovej akrobacie z albumu "Hatebreeder". Najzreteľnejšie však bolo zlepšenie kapely ako celku.

Na "[[Hate Crew Deathroll]]" z januára [[2003]] boli texty piesní oveľa agresívnejšie a tvrdšie a spôsob, akým kapela piesne previedla, zmietli všetko, čo doteraz urobili, v prach. Alexi doslova vypľúva svoje texty s jedovatou nenávisťou, gitary rozorvú všetko s precíznosťou ostrej britvy, zatiaľ čo demolujúce duo Henkka T. Blacksmith a Jaska W. Raatikainen bijú ako keby mal byť koniec sveta. Ako rana z milosti prichádzajú klávesy so zápalom a presnosťou ostrieľaného popravcu v záchvate vraždenia, ktoré uisťujú, že deštrukcia je kompletná.

V lete 2003, Alexander Kuoppala opúšťa skupinu a je nahradený [[Roope Latvala|Roope Latvalom]], ktorý bol považovaný azda za najuznávanejšieho gitaristu vo Fínsku. Jeho pružný štýl hrania a zvláštny zmysel pre harmóniu mal silný vplyv na CoB. V roku [[2004]] skupina testovala ich novú posilu na štvorsinglovom [[Extended play|EP]] a samostatnom DVD-EP "[[Trashed, Lost and Strongout]]". EP bolo vstupom do drsnejšej ostrosti, stále však znelo ako CoB. Po realizovaní úspešného minialbumu sa Children of Bodom zabarikádovali v štúdiu Hästholmen v [[Helsinki|Helsinkách]], aby vytvorili celý album s producentom inžinierom Mikko Karmilom. Výsledkom bolo "[[Are You Dead Yet?]]".

Témami skladieb je najčastejšie [[jazero Bodom]] a vraždy, ktoré sa tu odohrali, ďalej smrť a problémy v osobných vzťahoch. Texty píše sám Alexi.