Guľová hviezdokopa: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: hr:Kuglasti skup |
doplenie informácii z cs, obrázok |
||
Riadok 1:
[[Image:47tuc salt.jpg|right|250px|thumb|Guľová hviezdokopa [[47 Tucanae]] v súhvezdí Tukan na južnej oblohe]]
'''Guľová hviezdokopa''' je guľové zoskupenie [[hviezda|hviezd]], ktoré obieha [[galaxia|galaxiu]] ako satelit. Guľové hviezdokopy sú silne gravitačne viazané, vďaka čomu majú guľový tvar a relatívne veľmi husté jadro.
== Charakteristika ==
Guľové hviezdokopy majú guľový tvar s rozmermi 50-400 [[svetelný rok|svetelných rokov]]. V strede hviezdokopy je hustota hviezd až niekoľkotisíc krát väčšia, ako v okolí [[Slnko|Slnka]]. Napríklad hviezdokopa [[47 Tucanae]] má hustotu v jadre približne 1000 hviezd na kubický svetelný rok. Vzdialenosti medzi jednotlivými hviezdami v jadre sa počítajú na svetelné týždne. Hustota hviezd je taká veľká, že v niektorých hviezdokopách sa ani najväčšími [[ďalekohľad]]mi nepodarí rozlíšiť v jadre jednotlivé hviezdy - javí sa ako jednoliata žiariaca plocha. Smerom k okrajom hustota hviezd klesá, vo vonkajších oblastiach predstavuje len desaťnásobok hustoty hviezd v okolí Slnka. Guľové hviezdokopy neobsahujú [[hmlovina|hmloviny]] a netvoria sa v nich nové hviezdy, aj keď aj tu existujú výnimky - takou je napríklad [[Omega Centauri]]. Hviezdokopy sa časom nerozpadajú, na rozdiel od [[otvorená hviezdokopa|otvorených hviezdokôp]].
Hviezdy tvoriace guľovú hviezdokopu sú až na pár výnimiek veľmi staré. Dokazuje to menší obsah [[spektrálna čiara|spektrálnych čiar]] kovov v ich [[spektrum|spektrách]], ako majú hviezdy galaktického disku. Ide o hviezdy tzv. [[populácia II|populácie II]], ktoré vznikli na začiatku formovania [[Mliečna cesta|Galaxie]] z [[vodík]]a a [[hélium|hélia]]. Vtedy ešte nebol plyn zahustený v galaktickom disku, čo dokazuje aj ich rozloženie: Guľové hviezdokopy rovnomerne obklopujú jadro Galaxie v guľovom priestore s polomerom 70 000 svetelných rokov. Sú koncentrované smerom k stredu Galaxie a až 60% z nich leží k jadru bližšie ako Slnko. Preto sú na guľové hviezdokopy bohaté súhvezdia v smere ku galaktickému stredu: [[Súhvezdie Strelec|Strelec]], [[Súhvezdie Škorpión|Škorpión]] a [[súhvezdie Hadonos|Hadonos]].
Dnes je v Galaxii známych 135 guľových hviezdokôp a ich celkový počet sa odhaduje na 200. [[Mliečna cesta]] však zakrýva výhľad na tie zostávajúce. Najhmotnejšia guľová hviezdokopa Galaxie je Omega Centauri. Ostatné galaxie majú samozrejme tiež guľové hviezdokopy a mnohé omnoho viac: v galaxii [[M87]] (Virgo A) sa ich nachádza až niekoľko tisíc.
Ich vek sa uruje pomocou [[Hertzsprungov-Russellov diagram|HR-diagramu]]. Niektoré majú už 10 až 12 miliárd [[rok]]ov.▼
Medzi guľové hviezdokopy viditeľné na severnej oblohe patrí napríklad [[M13]] alebo Veľká hviezdokopa v Herkulovi. Našou najbližšou guľovou hviezdokopou je [[M4]] v súhvezdí Škorpión.
== Vzdialenosť a vek ==
Vzdialenosť guľových hviezdokôp sa určuje pomocou premenných hviezd typu [[RR Lyrae]]. Vzhľadom na ich častý výskyt v hviezdokopách boli guľové hviezdokopy kedysi nazývané ''[[pemenná hviezdokopa|premenné hviezdpokopy]]''. V niekoľkých guľových hviezdokopách boli objavené [[planetárna hmlovina|planetárne hmloviny]]; zdá sa, že sa jedná o výnimočný jav vzhľadom na krátku životnosť planetárnych hmlovín. Guľové hviezdokopy obsahujú taktiež značný počet [[biely trpaslík|bielych trpaslíkov]] a menšie množstvá [[neutrónová hviezda|neutrónových hviezd]], z ktorých sa niektoré prejavujú ako [[pulzar]]y. Keďže tieto útvary sú pozostatky starých hviezd, ich prítomnosť v hviezdokopách naznačuje vysoký vek celej hviezdokopy.
▲
Osobitným druhom guľových hviezdokôp sú ''[[modrá guľová hviezdokopa|modré guľové hviezdokopy]]'' - útvary zložené z veľmi mladých hviezd. Hmlovina ''Tarantula'' ([[NGC 2070]]) ve Veľkom Magellanovom mračne a NGC 604 v M33 obsahujú extrémne rozsiahle difúzne hmloviny s veľkou hmotnosťou, z ktorých sa pravdepodobne utvoria guľové hviezdokopy. Veľké množstvo, viac než 100 mladých guľových hviezdokôp, bolo nedávno detekované v [[M82]], nepravidelnej galaxii za [[Miestna skupina galaxií|Miestnou skupinou]]. V našej Galaxii sa však z neznámych dôvodov mladé guľové hviezdokopy nevyskytujú.
== Pohyb hviezdokopy ==
[[Image:STSci-2002-18.jpg|right|thumb|Guľová hviezdokopa [[M15]] v [[súhvezdie Pegas|súhvezdí Pegas]] na fotografii z [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hublovho vesmírneho ďlaekohľadu]]]]
Hviezdy v hviezdokopách vykonávajú množstvo pohybov. Všetky hviezdy, ktoré tvoria guľové hviezdokopy ale aj v mnohých otvorených hviezdokopách, obiehajú okolo hmotného stredu kôp a príležitostne gravitačne vzájemne pôsobia s hviezdami, ktoré prechádzajú veľmi blízko. Obežné dráhy hviezd okolo stredu kopy nie sú väčšinou kruhové ako obežné dráhy planét v našej slnečnej sústave. Hviezdy v hviezdokopách často padajú priamo do stredu a mnohokrát sa pohybujú po nezvyčajných a zložitých slučkách. Vzhľadom na rozsiahly priestor vo vnútri kôp ale dochádza k zrážkam hviezd len zriedkavo.
Guľové hviezdokopy obiehajú jadrá galaxií po veľmi excentrických elipsách a nezúčastňujú sa rotácie [[galaktický disk|galaktického disku]]. Jeden obeh okolo galaktického stredu Mliečnej cesty im trvá zhruba miliardu rokov. Počas obehu sú náchylné k rôznym poruchám:
* niektoré ich hviezdy unikajú, keď dostávajú náhodné [[zrýchlenie]] pri vzájomných stretnutiach,
* pôsobí na ne [[slapová sila]] z materskej galaxie, najsilnejšie je toto pôsobenie v miestach ich dráhy, ktoré je najbližšie ku galaktickému stredu ''([[perigalaktikum]])'',
* každý prechod cez [[galaktický rovník]], rovnako ako blízka zrážka s väčšou alebo hmotnosťou podobnou hviezdokopou alebo veľkého hmlovinového mračna prispieva k poruchám,
* hviezdne evolučné pôsobenie a strata [[plyn]]u priespieva k znižovaniu hmotnosti hviezdokopy.
Tieto poruchy sú v porovnaní s menej hustými a menej početnými otvorenými hviezdokopami podstatne pomalšie, ale napriek tomu smerujú k rozpadu hviezdokopy. Súčasné existujúce hviezdokopy sú pravdepodobne zvyškom podstatne väčšej populácie. Odhaduje sa, že polovica hviezdokôp Galaxie prestane existovať v priebehu 10 miliárd rokov.
[[Kategória:Hviezdokopy]]
| |||