Farnosť svätých Petra a Pavla Oponice: Rozdiel medzi revíziami

Patróni Apponyiovci čoskoro pristúpili k Evanjelickej cirkvi a ich príklad v zmysle hesla Cuius regio – eius religio nasledovalo aj poddanstvo. Horlivosťou a láskou k Evanjelickej cirkvi vynikal menovite Pavol Apponyi (*±1546 †8.9.1624†1624), strážca koruny, ktorý spolu s Tomášom Vizkeletim a Ondrejom Ostrošičom pracoval v roku 1606 na docielení viedenského mieru, a ktorý podpísal i jeho listinu. Taktiež aj Gašpar i Peter Apponyiovci sa vyznačovali náboženskou horlivosťou. Ku koncu 16. storočia Turci napadli okolie Topoľčian. V Oponiciach vypálili chrám, faru i školu. Chrám dal na svoje náklady opraviť a z vnútra aj ozdobiť Gašpar Apponyi, manžel Kataríny rodenej Törökovej.

Neskoršie, v období v čase pohybov vojsk kniežaťa Gabriela Betlena, niektorí Apponyiovci a podobne aj Turzovci odstúpili pod vplyvom ostrihomského arcibiskupa kardinála Petra Pázmaňa (†1637) od evanjelického vierovyznania. V sťažnostiach evanjelikov sa udáva, že vo Veľkých i Malých Oponiciach Štefan a Blažej Apponyiovci odobrali chrám, zaujali faru i školu a farára vyhnali. Stalo sa tak pravdepodobne okolo roku 1620, pretože práve v tom čase je v menoslove oponických farárov medzera. Blažej Apponyi, manžel Barbory rodenej Šeréniovej, bol v roku 1622 vicišpánom Nitrianskej župy. Medzitým však evanjelický ľud i panstvo bez odkladu opäť zaujali svoj chrám. Možno to pozorovať aj z toho, že v roku 1621 bol do Oponíc povolaný za farára Vavrinec Pelargus (1621–1627), ktorý predtým pôsobil ako farár vo Veľkých Kostoľanoch. Od toho času mali evanjelici v Oponiciach pokoj až do roku 1674. Vtedy odchodom posledného evanjelického pastora Juraja Bohuša (1647–1674) táto miestna Evanjelická cirkev prakticky zanikla. Oficiálne sa však tak stalo až v priateľskom dohovore, ktorý sa uskutočnil v roku 1705 v Sečanoch. Oponice boli vtedy opäť vrátené katolíkom. Evanjelická kongregácia tu bola jedna a konala sa 505.909.1616.

Je veľmi pravdepodobné, že práve v tomto čase vznikla aj prvá škola, v ktorej ako učitelia-rektori pôsobili: 1591 Ján Rosa (1591), 1605–1607 Mikuláš Michaelis (1605–1607), 1607–1632 Štefan Molcanus (1607–1632), 1633–1656 Ján Zajác (1633–1656) a 1657–1675 Ján Pastierovič (1657–1675).