Verzia z 23:16, 19. október 2007 upraviť SieBot (diskusia \| príspevky) Boti 98 557 editací d robot Pridal: ur:منظاری جراحت ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 15:58, 31. október 2007 upraviť vrátiť Julles (diskusia \| príspevky) 60 editací drobné úpravy + história Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Laparoskopia''' (lapara – lat., mäkké miesto v tele, scopia – lat., pozorovať) je operačná metóda brušnej [[chirurgia\|chirurgie]]. Zaraďuje sa medzi relatívne nové metódy [[diagnostika\|diagnostiky]] a [[\|liečba\|liečby]] v chirurgii a iných odboroch, i keď je na scéne už takmer 100 rokov, i keď nie v takej forme ako ju poznáme dnes. V bežnej medicínskej praxi sa využíva približne iba 20 rokov. Patrí medzi [[endoskopia\|endoskopické]] metódy. Pomocou endoskopických nástrojov pod kontrolou kamery sa vykonávajú operácie orgánov brušnej dutiny. Medzi najčastejšie patrí [[cholecystektómia]] (odstránenie žlčníka), [[hernioplastika]] (plastika pruhu), [[appendektómia]] (odstránenie appendixu – červovitého prívesku slepého čreva). S postupným rozvojom endoskopickej techniky sa rozvíja aj spektrum laparoskopickej operatívy. Dnes sa v modernej chirurgii laparoskopicky operujú takmer všetky orgány brušnej dutiny. Možnosti použitia laparoskopie: [[cholecystektómia]] - odstránenie žlčníka [[hernioplastika]] - (''hernia'', lat. prietrž), operácia prietrže („pruhu“) [[appendektómia]] – odstránenie červovitého prívesku slepého čreva („slepák“) [[fundoplikácia žalúdku]] [[gastrostómia]] Riadok 14: [[splenektómia]] - odstránenie sleziny ==História== Prvé známe vyšetrenie brušnej dutiny cez „kľúčovú dierku“ uskutočnil roku 1901 [[Georg Kelling]], síce u psa, ale princíp napustenia vzduchu a potom za kontroly zraku vyšetriť dutinu brušnú, ostal rovnaký a ďalej sa už len zdokonaľoval. Techniku nazval coelioskopia (''coelion'', z lat. útroby). Onedlho nastal rozvoj techniky, zdokonaľovanie nástrojov a prístrojov. Prvé vyšetrenie brušnej dutiny u človeka vykonal [[Dimitrij Ott]] v r. [[1901]] za použitia svetla a zrkadla cez malý nárez brušnej steny. Názov laparoskopia ako prvý použil [[Heinz Christian Jacobaeus]] v r. [[1910]], ktorý referoval aj o vyšetrení hrudníka pomocou endoskopickej techniky a celé vyšetrenie nazval laparotorakoskopia. Ďalšími priekopníkmi boli G. Berci, A. Cushieri, [[Kurt Semm]], M. Classen, M. Demling, N. Soehendr a Buess. Prvú laparoskopickú operáciu, a to appendektómiu, uskutočnil nemecký gynekológ [[Kurt Semm]] v r. [[1982]]. Tá však nezaznamenala taký úspech ako [[laparoskopická cholecystektómia]]. Práca o nej, ktorú uskutočnil [[Phillipe Murett]] v r. [[1987]] vzbudila pozornosť odbornej verejnosti a našla svojich nasledovníkov. O laparoskopickej cholecystektómii referoval však už v r. [[1985]] [[Erich Mühe]], avšak bez toľko potrebnej a nevyhnutnej odozvy. Zlatý vek laparoskopie v chirurgii nastal v deväťdesiatych rokoch, postupne sa rozšírila aj do ďalších odborov ako je [[gynekológia]] a [[urológia]]. Rozšírilo sa spektrum a indikácie výkonov. V posledných rokoch sa zavádza robotizácia do laparoskopickej chirurgie, ktorá na rozdiel od konvenčnej laparoskopie je obmedzená hlavne z ekonomických dôvodov. == Laparoskopický postup: == 1. založenie kapnoperitonea – pomocou Veressovej ihly sa brušná dutina naplní CO2 do tlaku 8-15 mmHg v závislosti od druhu operácie. Pri zavádzaní kapnoperitonea je potrebné včas rozpoznať možné komplikácie, ako je nafúknutie podkožného väziva, napichnutie čreva, alebo veľkej predstery 2. zavedenie laparoskopu – najčastejšie v okolí pupku (nad/pod) sa zavedie trokár a potom laparoskop – špeciálne upravená kamera so studeným svetlom na báze optických vláken, so sklonom zorného poľa kamery najčastejšie 30°, to umožní operatérovi „vidieť za roh“ Řádek 24 ⟶ 26: 4. samotné vykonanie operácie 5. vytiahnutie nástrojov a ich trokárov pod kontrolou kamery, vytiahnutie laparoskopu a ~~hlevného~~hlavného trokára, zašitie kože brušnej steny == Výhody: ==▼ ▲== Výhody: == menšia stresová reakcia organizmu pri operácii malá operačná rana a z toho vyplývajúca kratšia rekonvalescencia, pooperačné bolesti a lepší kozmetický efekt Řádek 35 ⟶ 36: možnosť vizuálne prehliadnuť ostatné orgány brušnej dutiny == Nevýhody: ==▼ ▲== Nevýhody: == poruchy cirkulácie a zvýšené hodnoty CO2 v krvi počas operácie obmedzené možnosti operovania pokročilejších ochorení – hlavne zápalových a nádorových nemožnosť „ohmatať“ ostatné orgány – vyšetrenie pohmatom orgánov (črevo, pečeň, maternica, vaječníky, močový mechúr, pankreas, žalúdok) z dôvodu prevencie nádorového ochorenia poranenia vzniknuté pri zavádzaní kapnoperitonea a trokárov: poškodenie podkožného [[väzivo\|väziva]], jeho pomliaždenie, prípadne [[nekróza]] poranenie vnútrobrušných orgánov (veľká predstera, [[črevo]], [[aorta]]) == Laparoskopické nástroje: ==▼ ▲== Laparoskopické nástroje: == Laparoskop - – špeciálne upravená kamera so studeným svetlom na báze optických vláken, so sklonom zorného poľa kamery najčastejšie 30°, to umožní operatérovi „vidieť za roh“, kamera má najčastejšie priemer 10mm, stále častejšie sa však používajú priemery 5mm Trokár (Ćpriemery 5 mm, Ć 10 mm, Ć 11 mm, Ć 12 mm), kovový, plastový (jednorázový) Kliešte Grasper Řádek 50 ⟶ 52: Nožnice Harmonický skalpel == Pozri aj == [[endoskopia]] [[Kategória:medicína]]

Laparoskopia: Rozdiel medzi revíziami