Spišská Sobota: Rozdiel medzi revíziami

Prvá písomná zmienka je z roku [[1256]]. Nachádza sa v severovýchodnej časti [[mesto|mesta]] nad [[Poprad (rieka)|riekou Poprad]]. V dejinách najvýznamnejšie z hornospišských miest, v [[Uhorsko|Uhorsku]] okresné mesto Spišskej stolice. V roku [[1567]] získalo mesto jarmočné právo. Bola centrom [[cech|cechov]] (obuvnícky, čižmársky, krajčírsky, kožušnícky a gombičkársky), [[obchod|obchodu]] aj kultúrneho života. Vďaka svojej výhodnej polohe sa vyvinula na trhové [[mesto]] (odtiaľ aj názov) a po príchode [[Nemci|nemeckých]] kolonistov odvážne konkurovala takým centrám [[Spiš (župa)|Spiša]], akými vtedy boli [[Levoča]] a [[Kežmarok]]. Od roku [[1412]] až do roku [[1772]] v [[Spišské starostovstvo|poľskom zálohu]].

V roku [[1647]] udelil panovník Ferdinand III. [[Spišská Sobota|Spišskej Sobote]] právoplatný mestský [[erb]] s postavou sv. Juraja na štíte, ako typ hovoriaceho erbu, podľa latinského a nemeckého názvu mesta - Mons Sancti Georgi, Georgenberg, teda Jurajov vrch. Ako jediné spišské mesto malo v roku [[1821]] kníhkupectvo.

V roku [[1876]] sa mesto stalo sídlom slúžnovského obvodu, okresného súdu a daňového úradu. V roku [[1946]] bola pripojená k Popradu. [[Spišská Sobota]] má do dnešných dní nádherné zachovalé historické centrum vyhlásené v roku [[1950]] za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Námestie krášlia [[gotika|gotické]], [[renesancia|renesančné]] i [[barok|barokové]] meštianske domy.

K významným pamiatkam patrí [[kostol]] sv. Juraja (pôvodne neskororománsky z roku [[1273]], ktorý bol v roku [[1464]] [[gotika|goticky]] prestavaný), kde môžeme obdivovať neskorogotické krídlové oltáre a hlavný oltár z roku [[1516]] z dielne [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]], kaplnka sv. Anny zo začiatku [[16. storočie|16. storočia]], [[renesancia|renesančná]] zvonica z roku [[1598]] a evanjelický [[klasicizmus|klasicistický]] [[kostol]] z roku [[1777]]. Počet obyvateľov 2796.