STS-83: Rozdiel medzi revíziami

Misia STS-83 mala byť plne venovaná experimentom a pozorovaniam v miktogravitácii. V nákladovom priestore raketoplánu sa nachádzalo laboratórium Spacelab MSL-1 ('''M'''icrogravity '''S'''cience '''L'''aboratory). Spacelab s orbiterom spájal dlhý prechodový tunel, v nákladovom priestore bola tiež [[prechodová komora]] ATA ('''A'''irlock '''T'''unnel '''A'''dapter). Na pravoboku sa nachádzalo zariadenie CRYOFD ('''Cry'''ogenic '''F'''lexible '''D'''iode). Na obytnej palube bol umiestnený ešte manipulačný box pre materiálové experimenty a amatérska vysielačka SAREX II ('''S'''huttle '''A'''mateur '''R'''adio '''Ex'''periment). Posádka mala vykonať celkove 33 experimentov zameraných na skúmanie správania sa najrôznejších materiálov a tekutín v [[stav beztiaže|stave beztiaže]], procesy horenia v stave beztiaže a testovanie niektorých zariadení a postupov pre [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnú vesmírnu stanicu]]. Na palube bol tiež [[skleník]] s 50-timi [[rastliny|rastlinami]], v ktorom mali byť skúmané možnosti pestovania [[potravina|potravín]] vo [[vesmír]]e.

Raketoplán Columbia odštartoval [[4. aprílaapríl]]a [[1997]] o 2:20:32.074 [[EST|miestneho času]]. Štartu predchádzal jeden jednodenný odklad z dôvodu problémov s tepelnou izoláciou a dvadsaťminútové zdržanie kvôli problémom s hermetickosťou, ktoré sa na poslednú chvíľu vyskytli. Samotný štart ale prebehol bez problémov a v čase 20:00 UT bol [[družicový stupeň raketoplánu|orbiter]] Columbia manévrom OMS-2 navedený na základnú [[obežná dráha|obežnú dráhu]]. Krátko na to sa však začali vykytovať problémy s jednou z palivových batérií. Každá batéria je tvorená tromi paralelne prepojenými sekciami, zostavenými z 32 [[palivový článok|palivových článkov]], ktoré tvoria dve subjednotky po 16 článkoch. V jednej subsekcii batérie č. 2 dochádzalo už od prvého dňa letu k nepatrnému, ale stálemu poklesu [[elektrické napätie|napätia]], generovaného jej článkami oproti ostatným článkom v batérii. [[Stredisko riadenia vesmírnych letov|Riadiace stredisko]] preto poradilo posádke, aby prepláchla batériu reakčnými plynmi - vodíkom a kyslíkom. To malo batériu zbaviť prípadného nadbytku [[voda|vody]] (ktorá znižuje účinnosť článkov) alebo iných znečistení. Rýchlosť poklesu sa síce spomalila, ale nezastavila sa. [[6. apríl]]a sa rozdiel medzi problematickou a normálne fungujúcimi batériami priblížil kritickej hranici 200 mV. Po jej prekročení by mohlo dôjsť k prepólovaniu článkov a k [[elektrolýza|elektrolýze]] vody, pri ktorej vzniká vysoko výbušná zmes vodíka a kyslíka. Batéria preto muselo byť nenávratne vypnutá, čím sa ale nedostávalo dosť [[elektrická energia|energie]] pre raketoplán ani pre uskutočňovanie experimentov. Podľa bezpečnostných predpisov sa teda musela Columbia vrátiť na [[Zem]] pri prvej príležitosti.

Pri kontrole systémov raketoplánu pred pristátím piloti zistili, že nefunguje tiež jedna tryska systému manévrovacích motorov RCS (Reactove'''R'''eactove Control'''C'''ontrol System'''S'''ystem) a tiež nepracoval ani jeden zo sledovačov hviezd astronavigačného systému. Tieto problémy však nemohli bezpečnosť pristátia ohroziť.