Štokholmská mestská knižnica: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bojars (diskusia | príspevky)
d wikilinky
Bojars (diskusia | príspevky)
d oprava liniek
Riadok 21:
V prvotnej fáze [[koncepcia|koncepcie]] prešiel postupne šiestimi kompozičnými pôdorysnými typmi: obdĺžnik, tvar '''T''', '''L''', väčší priestor zahŕňajúci centrálny dvor, grécky kríž, obdĺžnikový tvar s dvomi dvormi a napokon obdĺžnikový priestor so 4 dvormi.
 
Už medzi jeho prvými [[skica]]mi tejto knižnice nachádzame známy valcovitý objem, ktorý dodáva budove typický charakter aj v súčasnosti, aj keď v prvotnej podobe nebol až taký dominantný. Zreteľný je vplyv [[manierizmus|manieristov]] ako [[Andrea Palladio|Palladio]], [[Claude Nicholas Ledoux|Ledoux]] či [[BindesböllMichael Gottlieb Bindesbøll|Bindesbøll]]. Neskôr Asplund začína kombinovať valcovitý tvar so zvyškom budovy. Skúšal možnosti symetrie, [[asymetria|asymetrie]], ako aj stredové či fasádne umiestnenie.
 
Napokon v roku [[1922]] je publikovaná finálna podoba návrhu v [[klasicizmus|klasicistickom štýle]], ktorý pri tejto stavbe dosahuje svoj vrchol. Ide o centrálny priestor knižnice obkolesený priestorom čitární. Kompozičný rozvrh je ľahko zjednodušený, [[baroko]]vá hra [[perspektíva|perspektívy]] je rozvinutá na zdôraznenie dlhého schodiska v hlavnom [[ceremoniál]]nom vstupe. Vo [[vestibul]]e nachádzame dva vstupy, ktoré prechádzajú masívnymi postrannými stenami a vedú k informačnému centru a k čitárni [[periodiká|periodík]] nachádzajúcich sa napravo a k čitárni detskej [[literatúra|literatúry]] spolu so šatňou situovanými naľavo. Asplund kládol veľký dôraz na [[komunikácia|komunikáciu]] a jednoduchý prístup aj do [[sekundárny]]ch priestorov ako výstavná hala, učebne pre malé študijné skupiny či [[auditórium]] a miestnosti pre [[administratíva|administratívu]].