Léno: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 91 bajtov ,  pred 13 rokmi
d
Vazal musel najmä poskytovať svojmu pánovi vojenskú službu a pán mal povinnosť vazala ochraňovať. Neskôr pribudol rad rôznych iných služieb (štátna služba, súdna služba a podobne). Postupne vznikla spoločenská pyramída lénnych vzťahov, na vrchole ktorej stál panovník ako prvotný "prideľovač" léna, pod ním rôzni šľachtici a duchovní, ktorí léno im pôvodne pridelené prideľovali ďalším osobám atď. Na najnižšom stupni pyramídy boli poddaní, ktorí dostali pôdu iba do užívania (nie ako léno) a za jej používanie odvádzali tzv. [[feudálna renta|feudálnu rentu]].
 
Lénny systém sa v Európe vyvinul najmä v jej západnej a strednej časti spojením rímskoprávnych, keltských a germánsko-slovanských prvkov družinového pomeru. Začiatky možno vidieť na sklonku Rímskej ríše, keď kolóni platili poplatok za prepožičanú pôdu. Klasickú podobu feudalizmus získal vo [[Franská ríša|Franskej ríši]] v 8.-9. storočí. Od konca stredoveku[[stredovek]]u lénny systém postupne zanikal.
 
Na Slovensku lénny systém existoval v [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskom kniežatstve]], na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]] a najmä v [[Uhorsko|Uhorsku]] za vlády Arpádovcov. Posledné zvyšky lénnych vzťahov na Slovensku zanikli v roku [[1848]] resp. až [[1918]].
 
Podobné pomery ako v európskom stredoveku existovali aj v niektorých iných oblastiach sveta, napr. v Japonsku tzv. [[han]].