Brutalizmus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Ruzy (diskusia | príspevky)
Ruzy (diskusia | príspevky)
Riadok 2:
'''Brutalizmus''' je [[architektonický smer]] príznačný pre modernú [[architektúra|architektúru]] od polovice [[20. storočie|20. storočia]]. Výrazne používa [[pohľadový betón]] ako výrazový prostriedok a snaží sa o zdôraznenie hmotnosti objektu. Taktiež uplatňuje uzavretý pôdorys a obrys stavby v zmysle uzavretej kompaktnej [[kompozícia|kompozície]] hmôt často v podobe kvádra. Jasne vyjadruje a priznáva použitý materiál a konštrukciu. Stavby pôsobia veľmi hmotne až ťažko. Priečelia tvoria veľké betónové plochy, ktoré [[kontrast|kontrastujú]] so zasklenou konštrukciou alebo častejšie s malými oknami. Ich povrch je v niektorých prípadoch opracovaný zvislým drážkovaním typickým pre tvorbu [[Paul Rudolph|Paula Rudolpha]].
 
Tento [[architektonický smer]] je známy od roku [[1954]], kedy ho sformulovali manželia architekti [[Peter & Alison Smithson|Peter a Alison Smithsonovými]] v augustovom čísle časopisu ''Architectural Design''. Prvou stavbou tzv. oceľového brutalizmu je stavba školy v [[Hustanton|Hunstantone]] v [[Anglicko|Anglicku]] od manželov [[Peter & Alison Smithson|Smithsonových]]. Betónový brutalizmus je reprezentovaný vtedajšími stavbami od [[Le Corbusier|Le Corbusiera]] v [[Marseille|Marseille]] [[Unité d’Habitation]], kláštorom [[La Tourette]] či [[Ludwig Mies van der Rohe|Miesovým]] univerzitným [[komplex|komplexom]] [[I.T.T.]] v [[Chicago|Chicagu]]. Tento spôsob architektonického stvárnovania sa rýchlo rozšíril do mnohých krajín. V Anglicku ho reprezentuje Stirling a Gowan, v Spojených štátoch amerických Paul Rudolph, Louis I. Kahn, v Japonsku Kenzó Tange, Maekava atď.