Imunitný systém: Rozdiel medzi revíziami

Imunitný systém vznikol u takmer všetkých organizmov ako odpovedodpoveď či reakcia na vonkajšie prostredia so snahou prežiť.Imunitný system bol a je nesmierne dôležitý systém vdakavďaka ktoremuktorému sa organizmy mohli vystaviť vonkajšiemu nehostinemunehostinému prostrediu a konkurovať iným organizmom s cielom prežit. Ako sa organizmy vyvíjali takisto sa vyvíjal aj ich imunitný systém, od jednodúcheho u bakterií až po veľmi zložitý u stavovcov. Ako už bolo spomenuté imunitný system ja vyvinul u takmer všetkých organizmov.Imunitný systém vo forme nešpecifickej imunity je prítomný i u najednoduchejších bakterií, ktoré dokážu produkovať enzýmy, ktore ich chraniachránia pred vírusmi. Z hľadiska nešpecifickej imunity môžeme medzi organizmy vlastniace imunitný systém zaradit aj vírisyvírusy, nakoľko si tiež vyvinuly rôzne mechanické či chemické bariéry, ktoré ich chrania pred vonkajším prostredím a tým mu dokážu čiastočne vzdorovať prostrediu. Ako sa organizmy vyvíjali na čoraz zložitejšie formy života, vyvijal sa aj ich imunitný systém, vyvinula sa špecifická imunita založená na [[imunologická]]ej pamäti. Táto špecifická imunita je prítomná takmer u všetkých eukaryotických organizmoch. Špecifický imunitný sa sklada z mnohých protilátok a špecializovaných buniek, ktore nie su prítomne v nešpecifickom imunitnom systemesystéme. Je treba spomenúť, že i virúsy či baktérie sa taktiež dokážu relatívne rýchlo (mesiace až roky) prispôsobiť vonkajšiemu prostrediu napr. prípad antibiotík či antivirotík ale k tomu je potrebná rozsiahlejšia zmena ich genetického kodu ako v pripáde lymfocytov v špecifickej imunite čiže sa nejedná o imunitu ale o adaptáciu.

Imunitný systemsystém sa u stavovcov skladá hlavne z obehového a lymfatického systému, pečene a sekundárne i z iných telových systémov.

Nešpecifický imunitný systém alebo nešpecifická imunita je charakterizovaný rýchlou ale vždy tou istou odpovedouodpoveďou voči patogénom. Nešpecifický imunitný systém je prítomný od narodenia, je vrodený.

# Koža pokrývajúca telo organizmu a sliznica na povrchu dutín, ktorá vystelia vnutrajšok dutín a tým bráni vniknutiu mikroorganizmov do vnútra organizmu. Jedným z takýchtopríkladov prípadovmechanických bariér je prirodzená mikrofloramikroflóra nachdzajúca sa v [[žalúdok]]ku a tenkom čreve, ktorá bráni premnoženiu sa patogénych baktériam.

Chemické bariéry nás taktiež chránia pred vniknutím patogénov do tela. Koža a dýchací systém vylučujú antimikrobiálne látky ako je napr. beta-defenzín. Enzýmy ako sú lyzozým a fosfolypáza A2 v slinách, slziach, a materskom mlieku sú taktiež antimikrobiálne. Szly navyše obsahujú NaCl, ktorý priamo likviduje patogény.

Pošvové výlučky sú mierne kyslé a tým znemožnujú premnoženie sa ptogennýchpatogenných baktrerií. Semeno obsahuje antibakterálny zinok.Žˇaludočné Žaludočné kyseliny, enzým proteáza a kyselina chlorovodíková sú tiežtaktiež chemickou barieroubariérou v žalúdku.

[[Proteín]], ktorého úlohou je chrániť ešte vírusmy nanapadnuté bunky napr. ak vírus napadne bunku, táto bunka vylúči interferon, ktorý sa naviaže na bunkove receptory ešte nanapadnutých buniek a tie začnú produkovať antivirálne proteíny ako odpovedodpoveď na možné napadnutie vírusmy.

Amín vylúčený zo žirných buniek počas alergickej reakcie. Histamín spôsobuje vazodilatáciu (rozšírenie ciev, ich priechodnosť), vylučovanie endokrinných žliaz, zápal a spuchnutie.