Verzia z 18:20, 12. november 2007 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 818 editací d →‎Externé odkazy ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:41, 12. november 2007 upraviť vrátiť Bojars (diskusia \| príspevky) 23 269 editací d dr Ďalšia úprava →
Riadok 9: \|Miesto úmrtia = [[Paríž]]<ref>'''Rabelais, François.''' (2007). Encyclopædia Britannica. - Paríž sa uvádza ako pravdepodobné miesto úmrtia.</ref> }} '''François Rabelais''' [čítaj ''Rablé''] (* [[1494]] – † [[9. apríl]] [[1553]]) bol hlavný [[spisovateľ]] [[Francúzska renesancia\|francúzskej renesancie]], [[lekár]], [[kňaz]] a [[humanizmus\|humanista]]. Je označovaný ako [[avantgarda\|avantgardný]] spisovateľ fantasy, [[satira\|satiry]], [[groteska\|grotesiek]], oplzlých vtipov a pesničiek. Používal [[pseudonym]] '''Alcofribas Nasier'''. == Život == Jeho otec si prial, aby sa stal kňazom, preto začal študovať u [[Rád svätého Benedikta\|benedektínov]], ale čoskoro prestúpil k [[Františkáni\|františkánom]], kde sa v roku [[1511]] stal kňazom. Život v kláštore sa mu nepozdával a preto odtiaľ utiekol. V roku [[1530]] ~~začal~~François ~~študovať~~Rabelais študoval medicínu a roku [[1532]] sa stal hlavným lekárom v nemocnici v [[Lyon]]e. Roku [[1535]] získal od [[Pavol III.\|Pavla III.]] [[bula\|bulu]] odpúšťajúcu mu jeho opustenie rádu, vďaka tomu rozhodnutiu sa mohol vrátiť do [[Paríž]]a, kde roku [[1537]] obdržal titul ~~doktora~~[[doktor]]a. V Paríži potom do roku [[1539]] vyučoval medicínu, roku [[1539]], bol povolaný do [[Turín]]a, kde pôsobil ako lekár [[Viliam du Ballay\|Viliama du Ballay]]. Rabelaise bol už človek [[renesancia\|renesancie]], výborný [[humorista]], nezmieriteľný odporca myšlienkovej zaostalosti. Jeho predstavivosť dokázala vymýšľať scény a príhody s úžasnou dávkou fantázie. Bez milosti ~~odhaľuje~~odhaľoval zlo, ľudskú hlúposť, záľudnosť, lož, nepoctivosť. Proti [[asketizmus\|asketizmu]] stavia prírodu, mocnú večnú darkyňu života. Rabelaise je majstrom [[satira\|satiry]] a [[groteska\|grotesky]], ktorá používa ako základný postup pri zobrazovaní vtedajšieho francúzskeho života. Vysmial sa hlavne kláštornému životu, súdnictvu a školstvu (mechanickému učeniu sa naspamäť). Jeho názory na vzdelanie a výchovu sú už ovplyvnené [[humanizmus\|humanizmom]]. Svoj ideál slobodného človeka, rozvinutého telesne i duševne vtelil do obrazu Thelémskeho opátstva, spoločenstva ľudí, ktorí naplno uskutočňovali renesančnú predstavu slobodného a plného života.

François Rabelais: Rozdiel medzi revíziami