Liptovská Štiavnica: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
začatie komplexnejšieho textu |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 25:
|Politická strana =
|}}
'''Liptovská Štiavnica je obec v okrese Ružomberok.Obec sa prvý raz spomína už za vlády posledného Arpádovca Ondreja III. v listine z roku 1300 ako Sceunicha a v neskorších rokoch ako Sceuniche (1380), Szawnicza (1471), Naghschewnycza (1515) a Wewlka Styavnica (1773). V maďarčine sa volala Nagyselmec. V 19. a začiatkom 20. storočia sa volala Veľká Štiavnica. Vtedy k nej boli pripojené aj obce Zemianska Ludrová a Štiavnička. V Po ich odčlenení sa jej názov zmenil na Liptovská Štiavnica.
Je rozložená pod vyústením dvoch dolín. Komornícka dolina sa ťahá od horného konca obce južným smerom Zemianska dolina smerom juho východovýchodným. Doliny sa postupne dvíhajú a končia úbočím Makovica a Úplazami. Na ne, južným smerom, nadväzuje najvyšší končiar Západných Tatier Salatín, ktorý prináleží chotárom viacerých obcí.
Keď som sa narodil mala dedina niečo nad 700 obyvateľov, z ktorých prevažná časť živila roľníctvom, značná časť chodila do práce do ružomberských celulózok a rybárpolskej textilky a poniektorí robili v lesoch či už ako drevorubači alebo ak mali kone štrajchali (zvážali ho zo šlógy – rúbaniska) drevo na skládku. Aj moji rodičia v dobe ich sobáša a krátko po ňom (do svetovej hospodárskej krízy začiatkom tridsia-tich rokov, pracovali vo fabrikách: otec v celulózke a papierni SUPRA v Ružomberku a mama v textilke v Rybárpoli. Ľudia bývali v domoch z veľkej väčšiny malých dreve-niciach a len niekoľko domov už bolo murovaných. Drevenice, niekedy aj štyri na jednom spoločnom dvore boli krásne vymaľované na modro alebo zeleno, s dvomi oblôčkami do ulice a s jedným do dvora. V oblokoch boli v lete žiarivé fuchsie alebo muškáty a v zime slamené valce obalené farebným krepovým papierom, aby cez obločné fúgy nefúkalo do domu. Domčeky mali obyčajne prednú izbu a kuchyňu (tzv. pi-tvor), a niektoré ešte za kuchyňou maličkú zadnú izbu. Máloktorý dom mal ešte tzv. špajzu. Mnoho dvorov bolo spoločných, kde po oboch stranách boli 2 až 4 drevené domčeky pre dve až štyri rodiny. Vo dvore, za obytnými domami v smere od cesty boli hospodárske budovy: humná, maštale, drevárne, kurníky a hnojiská, ak niektorá z rodín chovala hospodárske zvieratá. To mohla byť v lepšom prípade krava a bežne kozy alebo ovce, no a samozrejme hydinu, najmä sliepky.
Dedinou pretekali dva potoky: jeden zo Zemianskej doliny, ktorý tiekol poza sady na severovýchode dediny a za starou školou, v strede dediny, sa spájal s druhým, väčším potokom. Ten tiekol z Komorníckej doliny cez celú dedinu. Na tomto potoku boli tri mlyny. Na hornom konci mali mlyn Glonekovci, odkiaľ potok tiekol nad cestou po jej ľavej strane veľmi miernym spádom až do areálu Rakovskovcov, ktorý bol na vŕšku nad cestou. Tu napájal v stredoveku vodné opevnenie starého kaštieľa (hradu), ktorý
|