Horská chata: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bojars (diskusia | príspevky)
d wikilinky
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Obrázok:Teryho chata I.jpg|right|thumb|300px|[[Téryho chata]].]]
'''Horská chata''' je [[budova]] určená pre potreby [[turistický ruch|turistického ruchu]], a to na poskytnutie odpočinku, alebo ochrany proti nepriaznivému [[počasie|počasiu]], v prípade väčších chát aj poskytnutie nocľahu a stravy, turistických informácií, výnimočne iaj požičiavanie turistického a športového náradia. V niektorých, najmä väčších chatách je iaj sídlo [[Horská záchranná služba|Horskej záchrannej služby]].
 
==HistóriaDejiny==
S výstavbou turistických útulní a chát sa začalo v [[19. storočie|19. storočí]]. Prvou chatou na slovenskej strane [[Tatry|Tatier]] bola [[Rainerova chata]] (útulňa), ktorú roku [[1863]] postavil [[Johann Gerg Rainer]] na [[Starolesnianska poľana|Starolesnianskej poľane]]. V [[Poľsko|Poľsku]] už od roku [[1836]] stála chata pri [[Morské oko (pleso)|Morskom oku]]. Chaty vznikali najskôr živelne, neskôr ich stavali aj nadšenci z ''Uhorského karpatského spolku'' (''Magyarországi Kárpátegyesület'') založeného [[10. august]]a [[1873]] v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. Najznámejšími spomedzi jeho zakladateľov boli [[Levoča|levočskí]] a [[Kežmarok|kežmarskí]] [[profesor]]i [[gymnázium|gymnázií]] [[František Dénes]] a [[Samuel Roth]], smokovecký [[lekár]] [[Mikuláš Szontágh]], [[Banská Štiavnica|banskoštiavnický]] lekár [[Edmund Téry]]. Neskôr sa však v jeho čele presadili [[karpatskí Nemci|spišskí Nemci]] a tak v roku [[1891]] bol v [[Budapešť|Budapešti]] založený ''Uhorský turistický spolok'' (''Magyar turista egyesület''). Po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v ich údržbe pokračoval ''Klub československých turistov'' (na Slovensku pred rozpadom Uhorska existoval aj ''Tatranský spolok turistický'', ktorý sa po vzniku [[ČSR]] včlenil do KČST).