Verzia z 21:41, 23. november 2007 upraviť Ivob (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP 5 334 editací + obrázky ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 23:42, 23. november 2007 upraviť vrátiť Ivob (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP 5 334 editací end Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Obrázok:Steel wire rope.png\|right\|thumb\|Oceľové lano]] ~~NA STRÁNKE SA PRÁVE PRACUJE !~~ [[Lano\|Laná]] z [[prírodný materiál\|prírodných materiálov]] sa používali už v ~~staroveku~~[[starovek]]u. Používali sa na dvíhanie nákladov a v [[námorníctvo\|námorníctve]]. Potreba pevnejších lán nastala až koncom osemnásteho storočia s rozvojom [[priemysel\|priemyslu]] a hlavne s rozvojom [[banský priemysel\|banského priemyslu]]. Keďže sa kopalo v stále väčšej hĺbke boli na laná kladené väčšie požiadavky, čo sa už nedalo zvládať len zmenou [[hrúbka\|hrúbky]] lana. Laná z prírodných materiálov mali obmedzenú [[životnosť]] a hlavne nízku [[bezpečnosť]].▼ ▲Laná z prírodných materiálov sa používali už v staroveku. Používali sa na dvíhanie nákladov a v námorníctve. Potreba pevnejších lán nastala až koncom osemnásteho storočia s rozvojom priemyslu a hlavne s rozvojom banského priemyslu. Keďže sa kopalo v stále väčšej hĺbke boli na laná kladené väčšie požiadavky, čo sa už nedalo zvládať len zmenou hrúbky lana. Laná z prírodných materiálov mali obmedzenú životnosť a hlavne nízku bezpečnosť. == História == Na [[európa\|európskom]] kontinente bolo ako prvé vyrobené a použité lano v [[nemecko\|nemeckých]] strieborných [[baňa\|baniach]] v Clausthale (pohorie Hartz) (1834). Prvé laná boli tvorené navzájom [[skrútenie\|skrútenými]] [[kovanie\|kovanými]] ~~drôtmi~~[[drôt]]mi, ktoré tvorili prameň. Z troch prameňov potom bolo stočené lano. Technológia bola prevzatá z výroby [[konope\|konopných]] lán. Laná sa stáčali [[ručná práca\|ručne]]. Tieto laná sa tiež nazývali Albertove. (William Albert vrchný banský rada ktorý použitie lán presadil). Keďže drôty mali relatívne veľký priemer, tak aj [[prierez]] lana bol veľký a lano bolo málo ohybné. Laná však napriek tomu mala výhodu, že vo vlhkom banskom prostredí netlela, mali vyššiu pevnosť a oproti reťaziam sa neroztrhli „bez varovania“.(1)<br /> Už v roku 1836 bolo oceľové lano v prevádzke na [[slovensko\|Slovensku]], a to na šachte Kristián v [[Banská Štiavnica\|Banskej Štiavnici]]. V roku 1837 bola na šachte Piarg v Banskej Štiavnici zriadená prvá [[továreň]] na výrobu oceľových lán na základe podnetu komorného ~~grófa~~[[gróf]]a Schweitzera. Laná sa najprv vyrábali ručne, od roku 1840 bol v prevádzke stroj na výrobu prameňov, ktorý si dal v tom istom roku patentovať viedenský mechanik Wurm. Dĺžka prvých lán bola len niekoľko desiatok metrov. Vývoj techniky výroby oceľových lán pokračoval pomerne rýchlo a už v roku 1850 bolo pre potreby železničnej prevádzky vyrobené lano o dĺžke 2 650 m. (2)<br /> V tomto období ako i v nasledujúcich rokoch 19. i 20. storočia až po súčasnosť sa vývoj lán nesie v znamení zlepšenia strojového vybavenia na výrobu lán, zlepšenia vlastností materiálov použitých na laná a zlepšenia konštrukcie lán. == Materiál na výrobu lana == Na výrobu oceľových lán sa používajú tri základné komponenty * ~~oceľový~~[[oceľ]]ový lanový [[drôt]] * jadro (vložka) lana * [[mazací tuk\|mazadlo]] lana === Oceľový drôt === Základnou časťou oceľového lana je oceľový drôt ktorého vlastnosti ovplyvňujú aj vlastnosti a kvalitu výsledného oceľového lana. Drôt pre laná je vyrábaný z nelegovaných ~~uhlíkových~~[[uhlík]]ových [[oceľ\|ocelí]] triedy 12 (obsah C je v rozmedzí 0,42 – 0,6 %. Na kvalitu drôtu má vplyv: * veľkosť a množstvo prímesí v drôte * veľkosť a počet povrchových chýb drôtu vzniknutých pri [[valcovanie\|valcovaní]], alebo [[ťahanie\|ťahaní]] * štruktúra drôtu, * [[teplota]] pri spracovaní drôtu Ak sa používa lano vo vonkajšom prostredí, tak sa povrchovo protikorózne upravuje ([[zinok\|zinkuje]]). === Vložka oceľového lana === Úlohou vložky oceľového lana je vytvárať pevnú, ale zároveň pružnú podložku pre pramene lana, ktoré sú okolo vložky špirálovo stáčané. Vložka zabraňuje radiálnemu posúvaniu a bočným tlakom prameňov a súčasne vypĺňa priestor medzi prameňmi. Ďalšími úlohami vložky sú zabezpečovanie kruhového prierezu oceľového lana a zásobovanie lana mazadlom.<br /> Materiálom vložky lana bývajú najčastejšie rôzne ~~plastové~~[[plast]]ové materiály (Bariflex, [[Polypropylén]] ...). Sú odolné voči vyšším teplotám, majú väčšiu odolnosť proti oteru a v porovnaní s prírodnými materiálmi používanými v minulosti lepšiu pevnosť v ťahu. Vložka musí mať poréznu štruktúru, kvôli absorbovaniu dostatočného množstva maziva. V niektorých prípadoch je vložka lana kovová. Je to najmä v prevádzkach s teplotami nad 60 °C a vtedy, keď je požadovaná väčšia nosnosť lana pri danom priereze. Tieto laná sú tuhšie. === Mazadlá oceľových lán === Řádek 33 ⟶ 32: * mazivo nesmie byť odstrániteľné vodou a kvapalinami s ktorými prichádza do styku * mazivo musí byť stále a odolné voči poveternostným a teplotným vplyvom, a tým chrániť proti korózii aj lano * mazivo nesmi [[korózia\|korozívne]] ani inak chemicky pôsobiť na drôt Mazivá sa vyrábajú podľa účelu použitia oceľového lana, zvláštne mazivá sa používajú na domazávanie lán v prevádzke. == Požadované vlastnosti oceľového lana == [[Nosnosť]] oceľového lana - je najdôležitejším parametrom, ktorý sa volí na základe veľkosti zaťaženia a požadovanej bezpečnosti. [[Bezpečnosť]] oceľového lana, ktorá je daná pomerom menovitej nosnosti lana a jeho maximálnym statickým zaťažením. Modul [[pružnosť\|pružnosti]] oceľového lana, s ktorým súvisí predlžovanie lana, to je dôležité pri lanách s väčšou dĺžkou. Veľkosť modulu pružnosti je možné určiť výpočtom alebo experimentálne, ovplyvňuje ho menovitá pevnosť drôtov a veľkosť zaťaženia. Krútiaci moment lana (keďže lano je stáčané vznikajú pri jeho zaťažení zvislou silou krútiace momenty, ktoré sa eliminujú protismerným obtáčaním vo výrobe. Řádek 47 ⟶ 46: === Označovanie === Laná sa označujú technickou [[norma (štandard)\|normou]] a doplnkovým číslom<br /> Príklad označovania: 12 STN 02 4324.45 Řádek 164 ⟶ 163: [[Obrázok:Stn024347 6x13.jpg\|left\|60px]][[Obrázok:Stn024352 6x19.jpg\|60px]][[Obrázok:Din3063 8x19.jpg\|60px]][[Obrázok:Varianta 8x19 75.jpg\|60px]]<br clear="all"> Príklady využitia lana: žeriavové, tažné lana pre lanové dráhy, lyžiarske vleky, banské laná a lanovky, vrtné, výťahové ... ==== Laná s trojbokými prameňmi ==== Pramene lana nie sú ukladané do kruhu, ale do trojuholníka. Lepšie sa tým využije profil prierezu lana. ==== Laná z tvárneného drôtu ==== Řádek 171 ⟶ 173: ==== Nerezové laná ==== Vyrábajú sa rovnakými postupmi, ako klasické laná, s tým rozdielom že drôt je ~~nerezový~~[[nerez]]ový. Nerezový drôt má horšie mechanické vlastnosti (hlavne ohybnosť), ako klasický drôt z uhlíkovej ocele (je krehkejší), a hlavne jeho cena je rádovo vyššia. [[Obrázok:Stn024311 1x7 12.jpg\|left\|60px]][[Obrázok:Stn024321 6x7 7.jpg\|60px]][[Obrázok:Stn024322 6x19.jpg\|60px]]<br clear="all"> Používajú sa v korozívnom prostredí (agresívne slané prostredie, dlhotrvajúce poveternostné podmienky (kotviace a zaisťovacie laná), laná inštalované pod vodou ...), kde nestačí klasické lano, alebo lano z oceľového galvanicky pozinkovaného drôtu. Řádek 177 ⟶ 179: ==== Laná pre elektrickú rozvodnú sieť ==== ===== Hliníkové laná ===== Vyrábajú sa z ~~hliníka~~[[hliník]]a, ktorý má dobrú elektrickú vodivosť. Pretože samotný hliníkový drôt má nízku pevnosť v ťahu, homogénne hliníkové drôty sa používajú len pre malé prierezy. Pre vačšie prierezy majú hliníkové laná ako jadro použité oceľové lano, ktoré je jeho nosnou časťou. EN 50182, STN 024210, DIN 48201 [[Obrázok:Stn024310 1x7.jpg\|left\|60px]][[Obrázok:Stn024311 1x7 12.jpg\|60px]][[Obrázok:Alu lano.jpg\|60px]]<br clear="all"> Používajú sa pre vysokonapäťové rozvody (stožiarové) ako vodič. Ak by lano malo mať väčší prierez, použije sa súbežne viacero lán. ===== Medené laná ===== Používajú sa len ako vodiče (prepájacie laná tam, kde musí byť zabezpečený prenos veľkého prúdu pri zabezpečení ohybnosti). Ak musí byť použitý [[meď\|medený]] vodič ako nosný, má oceľové jadro, alebo nosné oceľové lanko v spoločnom obale kábla. Často sa používa s kombinácii s inými materiálmi, ktoré zabezpečujú nosnosť (zapletatie spolu s plastovými vláknami). Vyrábajú sa do priemeru cca. 150 mm2. [[Obrázok:Stn024310 1x7.jpg\|left\|60px]]<br clear="all"> Ak nemajú vonkajšiu izoláciu, tak sa vačšinou cínujú. == Použitie oceľových lán == * ťažné laná pre zvislú dopravu pri [[ťažba\|ťažbe]] surovín (súbežné, s trojbokými prameňmi, s ~~plochými~~tvarovanými prameňmi podľa typu ťažného zariadenia),. * vyrovnávacie laná ťažných zariadení (ploché šité a nitované, ploché pogumované, kruhové viacpramenné nekrútivé), * vodiace a odrazové laná ťažných zariadení (jednopramenné polouzavreté alebo uzavreté, súbežné s väčším priemerom vonkajších drôtov), . * laná podzemných a povrchových dobývacích zariadení (súbežné, viacpramenné trojvrstvové, z tvárnených prameňov), . * laná pre ropný a plynárenský priemysel (súbežné pre kladkostroje, jednopramenné ako laná kotviace), . * laná zdvíhacích zariadení (súbežné), . * laná lanoviek a vlekov (jednopramenné ako nosné, súbežné s väčším priemerom vonkajších drôtov, ako laná ťažné a viacpramenné viacvrstvové ako laná napínacie), . * výťahové laná (súbežné, z tvárnených prameňov), . * laná pre stavebný priemysel (7-drôtové pramence do predpätého betónu, jednopramenné súbežné, viacpramenné s oceľovou vložkou), . * laná pre lodiarenský priemysel (klasické i súbežné s dobrou protikorozívnou ochranou), . * laná pre iné priemyselné odvetvia - automobilový priemysel, letecký priemysel, do dopravných pásov a pneumatík, tzv. kordy, elektrické vedenia, ochranné siete (klasické, často s oceľovou vložkou a s vyššou menovitou pevnosťou).

Drôtené lano: Rozdiel medzi revíziami