Barok: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 53 bajtov ,  pred 13 rokmi
k
(k)
{{025%}}
 
{{Na úpravu}}
[[Obrázok:BarocciAeneas.jpg|thumb|300px|''Aeneas uteká z horiacej Tróje,'' [[Federico Barocci]], 1598: pohyb zachytený v dramatickom výjave z klasického zdroja, vylieta z roviny obrazu vďaka využitiu diagonálnej perspekívy.]]
[[Obrázok:Stift melk 001 2004.jpg|thumb|right|300px|Zámok Melk, Wachau]]
 
'''Barok''' alebo '''baroko''' je označenie historického obdobia a [[umelecký sloh|umeleckého slohu]], ktorý mu dominoval. Tento sloh mal pôvod približne v roku [[1600]] v [[Rím]]e. Preslávil sa v [[staviteľstvo|staviteľstve]], v [[maliarstvo|maliarstve]] a v [[sochárstvo|sochárstve]]. Barokoví umelci stavili na zložitosť, prezdobenosť, nádheru a nepravidelnosť tvarov. V barokovom slohu boli postavené [[chrám]]y, [[kláštor]]y, [[Šľachtický palác|šľachtické paláce]], letohrádky, [[Zámok|zámky]] a [[Kaštieľ|kaštiele]]. Okná budov a portály boli ozdobené a nepravidelné.
 
 
== Barok ==
Barok je umelecký sloh v 16. a 17. storočí, úzko súvisiaci s víťazstvom protireformácie a upevnením moci a postavenia katolíckej cirkvi. Vznikol v Taliansku. Príčina vzniku baroka ako umeleckého slohu - umeleckými prostriedkami vyvolať pocit pokory a odovzdanosti Bohu, baroková kultúra mala svojou mohutnosťou, veľkoleposťou a nádherou vyjadriť nadradenosť cirkvi nad poddanými.
 
Barok je umelecký sloh v 16. a 17. storočí, úzko súvisiaci s víťazstvom protireformácie a upevnením moci a postavenia katolíckej cirkvi. Vznikol v Taliansku. Príčina vzniku baroka ako umeleckého slohu - umeleckými prostriedkami vyvolať pocit pokory a odovzdanosti Bohu, baroková kultúra mala svojou mohutnosťou, veľkoleposťou a nádherou vyjadriť nadradenosť cirkvi nad poddanými.
Jej charakteristické črty boli hlavne bohatá výzdoba-zlato, mramor, veľa sôch. Neskôr sa stavali podľa tohoto slohu stavali aj svetské stavby ako paláce, letohrádky, zámky a kaštiele. Jedným z rádov cirkvi, ktorý sa snažili obnoviť moc katolíckej cirkvi bol aj Ignác z Loyoly. Známe sú jeho výroky a plamenné výzvy ako "Prišiel som aby som zapaľoval oheň v srdciach." ten oheň mala byť vlastne viera, ktorú chcel zapaľovať v srdciach ostatných.
 
 
==Človek v období baroka==
Človek ako barokový sa zmietal medzi absolútnymi silami dobra a zla, Boha a satana. Musel premáhať svetské pokušenia, hriech, seba, vlastnú slabosť, duševné a telesné útrapy, drsnú prirodu, biedu, skutočných i fiktívnych nepriateľov v každodennom živote, v náboženskej sfére a vo vojnách.
 
človek ako
barokový sa zmietal medzi absolútnymi silami dobra a zla, Boha a satana. Musel premáhať svetské pokušenia, hriech, seba, vlastnú slabosť, duševné a telesné útrapy, drsnú prirodu, biedu, skutočných i fiktívnych nepriateľov v každodennom živote, v náboženskej sfére a vo vojnách.
 
V tomto heroickom zápase sa rodili polaritné psychické a morálne vlastnosti barokového človeka. Nebola to iba askéza, sebazapieranie, pohŕdanie pozemským štastím, sebaopovrhovanie, sebaponižovanie, hlboká pokora a uvedomovanie si vlastnej malosti, ničotnosti a pominuteľnosti (pulvis et cinis et nihil - prach a popol a nič, vanitas vanitatum, omnia vanitas), ale aj sklon k pôžitkárstvu, nádhere, veľkoleposti, teatrálnosti, sebavyzdvihovaniu, afektovanosti, pozérstvu, neskromnosti, pýche, nedotklivému pocitu osobnej, rodinnej, rodovej, stavovskej a národnej dôležitosti, dôstojnosti, povesti, sláve a cti.
 
S týmito tromi spôsobmi úsilia o dosiahnutie jednoty boli späté tri typy barokového človeka: mystik, mravný héros a univerzálny mudrc (pansof). Mystik krácal cestou citu (lásky), mravný héros cestou vôle (činu) a univerzálny mudrc (pansof) cestou myslenia (múdrosti).
 
 
{{Dejepisný výhonok}}
 
{{Link FA|en}}
112 737

úprav