István Medgyaszay

István Medgyaszay (rod. Benkó), maďarský architekt, autor odbornej literatúry. (*23.august 1877, Budapešť – †29. apríl 1959, Budapešť )

Bol významným maďarským secesným architektom. Vo svojej tvorbe čerpal z ľudovej, predovšetkým zo Sedmohradskej architektúry. Inšpiroval sa aj s umením ďalekého východu, a tieto motívy stvárnil z nového materiálu, zo železobetónu.

kategoria: maďarský architekt

Biografia

Život a dielo

Svoje priezvisko Medgyaszay prijal až neskôr po svojej starej matke, Kornélii Medgyaszay. Jeho otec, Károly Benkó (1837 – 1893), murár, staviteľ. Matka, Kornélia Kolbenheyer. Ödön, jeho mladší brat, zomrel v mladom veku, starší brat Gyula Medgyaszay sa stal architektom. V rokoch medzi 1893 a 1896 študoval na Štátnej priemyselnej škole v Budapešti odbor stavebníctvo, potom rok pracoval v ateliéri u Imricha Francseka. Zmaturoval v roku 1898, v ďalšom roku pracoval vo Viedni, potom sa tam prihlásil na Akadémiu výtvarných umení a súčasne na Viedenskú technickú univerzitu. (K. K. Technische Hochschule). Študoval u Wagnera, silný vplyv mal na neho aj Lechner. Po dvoch rokoch, v roku 1902 prestúpil na technickú univerzitu v Budapešti. Svojim plánom Národného panteónu získal v roku 1903 cenu Akademia Gundel. Autorizovaným architektom sa stal v 1904 na Budapeštianskej technickej univerzite. Medgyeszay od roku 1904 precestoval jednotlivé regióny Uhorska, Francúzska, Švajčiarska a Nemecka, a skúmal charakteristické črty miestneho folklóru. Jeho cestopisy sa objavili v I. a II. zväzku knihy: „A magyar nép muvészete“-Umenie maďarského ľudu od D. Malonyaiho. V tom čase celú Európu dobila z ľudového folklóru čerpajúca secesia a jej anglická podoba „art nouveau“, ktorá priniesla nový spôsob tvorby interiérov s charakteristickými ornamentami. V Maďarsku to znamenalo inšpiráciu z ľudovej ornamentiky so zreteľom na jej nápaditosť a tvaroslovie. Takto sa stala secesia kolískou typickej maďarskej architektúry. Medgyaszay bol medzi prvými, ktorí poukazovali na estetické nedostatky vtedajšej železobetónovej architektúry. V roku 1908 sa uskutočnila jeho slávna prednáška vo Viedni: Umelecké riešenia architektúry železobetónu. Poukázal na riešenie konštrukcií novopostaveného divadla: montované nové konzoly balkónov, ornamentálne stropy, pergoly, držiaky svietidiel, moderné hlavice. V roku 1911 skúmal staroveké kultúrne pamiatky na pobreží rieky Níl v Egypte a Sudáne. 1915 - dobrovolne sa prihlásil na vojenskú službu a slúžil na fronte, v tom istom roku sa oženil s Gabriellou Matrinovichou. Narodili sa im tri dcéry. Od roku 1927 bol súkromným docentom na technickej univerzite. Bol spolupredsedom Maďarsko-Indickej spoločnosti (Magyar-Indiai Társaság). 1932 - odcestoval do Indie, kde veľa čerpal z pravekej východnej architektúry.

Tvorba

Múzeum v Bombay, India 1929 Prestavba Veszprémskeho divadla,1907 Stropná konštrukcia Šopronského divadla, 1909 Divadlo v Nagykanizsi, 1926 Ateliér, Godollo, 1904 Kostol r. k. Hurbanovo, 1912-1913 Kostol r. k. Simánd, 1912 Kráľovský palác, Sofia, Bulharsko, 1912 Škola v Mosone, 1909 Projekt na hotel Citadella, 1945 Nájomný dom v Budapešti, ulica Attilu Józsefa 12., 1938 Kostol v Muľi, 1908 Obecný úrad v Mezokovesde 1930 Kostol r. k. V Balatonalmádi, 1931 Nájomné domy, ulica XII. Kiss János altábornagy 55-59, 1928 Návrh na národný panteon na hore Gellért v Bp., 1902-03

Interiéry:

Maďarský pavilón na milánskej svetovej výstave, 1906 Vstupná miestnosť Veszprémskeho divadla, 1908 Hlavný pavilón výstavy vojenských exponátov na Margitszigete, Bp, 1918

Secesia na Slovensku v tvorbách Isvána Medgyaszaya

Na Slovensku je pomerne málo secesných sakrálnych architektonických pamiatok. Do tohto neveľkého počtu stavieb z prvého desaťročia nášho storočia patria dva kostoly nachádzajúce sa v južnej oblasti Slovenska. Jedným z nich je rímsko - - katolický kostol sv. Alžbety v Muli z roku 1910, druhým je rímsko - katolický kostol sv. Ladislava v Hurbanove z roku 1912-1913. Obidve stavby projektoval významný maďarský architekt István Medgyaszay. V jeho životnom diele zohrávajú dôležitú úlohu a patria k najvýznamnejším realizovaným projektom.

Použitá literatúra

Kathy Imre: Medgyaszay István, Akadémia kiadó, Budapest, 1979

J. Gerle, A. Kovács, I. Makovecz: A századforduló magyar építészete, Szépirodalmi konyvkiadó, Budapest, 1990

Kós Károly: Hármaskonyv, Irodalmi konyvkiadó, Bukarest, 1993

==

István Medgyaszay

==