Kostol svätého Ladislava (Hurbanovo)

Kostol sv. Ladislava v Hurbanove

Kostol sv. Ladislava v Hurbanove, postavený v rokoch 1912-1913 je mimoriadne kvalitným príkladom secesnej architektúry na Slovensku. Dielo architekta Istvána Medgyaszaya, ktorý sa stal slávnym predovšetkým vďaka smelému používaniu vtedajšieho nového materiálu na území Uhorska, železobetónu. Pri tejto stavbe ale železobetón nehrá až takú závažnú úlohu, ako pri skorších. Tento kostol môže predstavovať v Medgyaszayovom diele začiatok novej etapy. So zvýšeným záujmom sa obracia k možnostiam využitia dreva v staviteľstve.

kategória: secesná sakrálna architektúra

História:

Kostol sv. Ladislava (kat.) stojí na mieste starého barokového kostola, ktorý pochádzal z roku 1718 a po zemetrasení v roku 1763 bol reštaurovaný. Starý kostol v roku 1911 vyhorel v dôsledku veľkého požiaru, ktorý zničil aj množstvo iných stavieb. Zhorela aj budova fary, novú postavili súčasne s kostolom na základe Medgyaszayovho návrhu. Vykonávací projekt vypracoval Boldoghy Gyula s kolegom.

Pôdorys kostola:

Nový kostol je secesná stavba, inšpirovaná v jadre sedmohradskou gotickou architektúrou. Pôdorys kostola tvorí oktogón so štyrmi ramenami v podobe kríža, z ktorých jedno je predĺžené (tým je určená pozdĺžna os a hlavný vchod do kostola), a polygonálna sakristia medzi ramenami kríža zo severozápadnej strany.

Interiér kostola:

Vnútorný priestor je zaklenutý drevenou kupolou. Tmavý farebný tón kupoly je v kontraste s bielymi plochami obvodových múrov, z ktorých sa ramená kríža otvárajú mierne stlačeným tudorovským oblúkom. Drevená klenba bočných priestorov sleduje tvar tohto oblúka. Chóry od centrálneho priestoru oddeľuje drevené vyrezávané zábradlie s ľudovými motívmi. Tie isté motívy zdobia aj kazateľnicu (pôvodná bola zničená, nedávno ju nahradili kópiou). Chóry a drevený trámový strop bočných priestorov spočívajú na štíhlych drevených pilieroch s volútovými hlavicami, ktorých výzdobu inšpirovalo ľudové, predovšetkým transylvánske umenie.

Konštrukcia kostola:

Vnútorná priestorová skladba a vonkajšia hmota kostola tvoria organickú jednotu - exteriér je vlastne vyjadrením podstaty interiéru, i keď klenbová sústava sa do exteriéru úplne zhodne nepremieta. Kupolu zakrýva stanová strecha vo vrchole s nefunkčnou lucernou na polygonálnom pôdoryse; valenú lomenú klenbu bočných priestorov uzatvára valbová, resp. polovalbová strecha. Hladké plochy stien kostola člení len rytmický systém okenných otvorov ukončených plným oblúkom s primeranými proporciami, ktorý potvrdzuje premyslenú kompozíciu priestoru a hmoty. Ozdobné motívy sa nachádzajú len na drevených článkoch s konštrukčnou funkciou, v exteriéri sú to konzoly podopierajúce strechu. Drevené konštrukčné články sú odrazom výsledkov Medgyaszayových teoretických úvah, v ktorých sa zaoberal umeleckou interpretáciou rôznych stavebných konštrukcií. Svedčí o tom predovšetkým konštrukcia a tvarová interpretácia drevenej kupoly v novom chápaní. Drevený strop s konzolami vnímame ako zámerný kontrast s čistým priestorom.

Rozmery kostola:

Výška veže: 48 m Pôdorysný rozmer veže: 20 x 20 m Obsah prízemia: zastavaná plocha: 435 m2 Kapacita: 164 osôb Kóry: 135,50 m2 Kapacita: 240 osôb Spolu: 570,50 m2 Miesta na státie: 1100 osôb Spolu: 1550

Použitá literatúra

Kathy Imre: Medgyaszay István, Akadémia kiadó, Budapest, 1979

J. Gerle, A. Kovács, I. Makovecz: A századforduló magyar építészete, Szépirodalmi konyvkiadó, Budapest, 1990

Dr. Kubinszky Mihály: Modern építészeti lexikon, Muszaki konyvkiadó, Budapest, 1978

Kós Károly: Hármaskonyv, Irodalmi konyvkiadó, Bukarest, 1993

Rév Ilona: Építészet és enterior a magyar századfordulón, Gondolat, Budapest, 1983

Pamiatky a múzeá 2/93, Adriana Bögiová, strana 14-15-16

Dulla, M.; Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20.storočí, Slovart, Bratislava 2002

Lukáčová, E.; Bašo, M.; Krivošová, J.; Dohnány, B.: Sakrálna architektúra na Slovensku, vydavateľstvo KT, Komárno 1996