Jakabovci: Rozdiel medzi revíziami

{{na úpravu}}

 

 

'''Péter'''

 

 

Narodil sa 17. októbra 1870 v Košiciach ako najmladší syn manželov Jakabovcov. Spomedzi súrodencov mal najväčšie podnikateľské schopnosti. Od roku 1898 viedol rodinnú tehelňu v Košiciach. Na poste riaditeľa tehelne zotrval i po zlúčení s Hornouhorskou stavebnou spoločnosťou roku 1918. Zomrel roku 1952 v Košiciach vo veku 82 rokov.

 

Členovia rodiny architektov a stavebných podnikateľov Jakabovcov sú pochovaní v rodinnej hrobke na cintoríne Rozália v Košiciach.

 

Pôsobenie rodiny architektov a staviteľov Jakabovcov od 70. rokov 19. storočia tvorilo neodmysliteľnú súčasť rozmáhajúceho sa stavebného podnikania v Košiciach. Péter Jakab, najstarší z rodu, položil základy rodinnej firmy. Okrem podnikania v oblasti stavebníctva aktívne pôsobil v mestskom zastupiteľstve, bol členom Živnostenského spoločenstva, presbyterstva evanjelickej cirkvi a slobodomurárskej lóže. Aby sa presadil na poli stavebníctva, vložil investície do kúpy tehelne. Vedel, že dobrá architektúra, to nie je len dobrý projekt od architekta, ale že kvalita architektonického diela závisí aj od použitých stavebných materiálov, progresívnych stavebných postupov a technológií. Jeho parná tehelňa a obchod so stavebným materiálom patrili k najvyhľadávanejším v širokom okolí. V obľube boli najmä keramické výrobky. Od roku 1895 jeho tehelňa vyrábala i keramické stavebné prefabrikáty. O kvalite ponúkaného sortimentu vypovedá aj fakt, že firma Jakabovcov patrila k hlavným dodávateľom stavebného materiálu na rekonštrukciu Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Na krajinskej výstave v Budapešti roku 1885 Péter Jakab vystavoval výsledky a produkty svojho podnikania na 46 tisíc m2 výstavnej plochy. Jeho traja synovia Árpád, Gejza a Vojtech pokračovali v rodinnej tradicii. Je zaujímavé, že iba Árpád, ktorý sa prejavil aj ako literát – písal básne, mal architektonické vzdelanie. Vyštudoval na technike vo Viedni. Pôsobil v Košiciach a v Budapešti. Od roku 1894 začal podnikať spolu s bratom Gejzom. Venovali sa projekcii a realizácii stavieb a popri rodine Répászkych patrili k najproduktívnejším stavebným podnikateľom v Košiciach. Najmladší syn Pétera Jakaba Vojtech úspešne prebral po otcovi stavebné podnikanie a stal sa riaditeľom košickej tehelne. Na začiatku spomínaných podnikateľských úspechov dvoch generácii stál však najstarší z rodu Jakabovcov – Péter. Za celoživotný prínos v oblasti stavebníctva získal zlatý záslužný kríž Františka Jozefa.

 

Keď roku 1860 Péter Jakab založil stavebnú firmu, ešte netušil, že položil základy jedného z najprosperujúcejších stavebných podnikov na východe Slovenska. Pre tento druh podnikania dokázal nadchnúť i svojich troch synov Árpáda, Gejzu a Vojtecha. Základom rodinného podnikania sa stala parná tehelňa, ktorú Jakabovci vlastnili od roku 1878. Tehelňa Jakabovcov na Moldavskej ceste spolu s tehelňou Hornouhorskej stavebnej spoločnosti podnietili stavebnú konjunktúru v Košiciach a okolí. Roku 1895 tehelňu modernizovali a rozšírili jej sortiment o špeciálne tehly terakota. Riaditeľom tehelne sa roku 1898 stal Vojtech Jakab, ktorý nazbieral skúsenosti z tohto odvetvia aj v zahraničí a úspešne sa venoval podnikaniu na poli stavebníctva.

 

Dňa 14. augusta 1873 košický veľkopodnikateľ s vínom Leopold Schalkház otvoril hotel Schalkház, ktorý patril k najluxusnejším objektom v Košiciach. Predurčovala ho k tomu nielen výhodná poloha na Hlavnej ulici, ale i jeho architekúra, ktorá mu v spojitosti so známym menom majiteľa priniesla prosperitu. Stavbu realizovala firma Pétera Jakaba podľa plánov L. Freya, košického architekta pôsobiaceho v Budapešti. Mimoriadna kvalita stavebných prác a dokonalé remeselné vypracovanie interiérov vypovedali o vzájomnom dialógu architekta a staviteľa, ktorého výsledkom bolo pozoruhodné architektonické dielo. V súčasnosti na jeho mieste stojí hotel Slovan. Súčasťou hotela v eklektickom slohu bola koncertná sála, v ktorej vystupovali mnohí chýrni umelci tej doby, napr. svetoznámy taliansky spevák Enrico Caruso. Po smrti zakladateľa hotel zdedil jeho syn Leopold Schalkház ml.

 

Stavebné aktivity rodiny Jakabovcov v Košiciach a okolí prinášali spoluprácu s významnými architektmi. Podľa projektu budapeštianskeho architekta V. Czieglera postavili Jakabovci roku 1898 Andrássyho palác na Hlavnej ulici v Košiciach. Árpád a Gejza Jakabovci navrhli a spolu s architektom a stavebným podnikateľom M. Répászkym postavili i budovu košického múzea. Stavebná firma Jakabovcov sa podieľala aj na výbornej architektonickej úrovni secesnej Vyššej dievčenskej školy od J. Pártosa. Roku 1899 podľa plánov A. Langa a A. Steinhardta Jakabovci opäť spolu s M. Répászkym postavili košické mestské divadlo a pre architekta J. Huberta realizovali filiálku Rakúsko – uhorskej banky v Košiciach.

 

Vplyv regotizácie košického dómu, na ktorého obnovu firma Jakabovcov dodávala stavebný materiál, sa prejavil aj pri návrhu tzv. Jakabovho paláca. Postavili ho v roku 1899 podľa projektu Árpáda a Gejzu Jakabovcov. V romantickom koncepte rodinného sídla, ktoré slúžilo potrebám bývania i podnikateľským aktivitám, nachádzame viaceré tendencie – gotickú a orientálnu inšpiráciu, secesné motívy či prvky britskej obrody remesiel a umenia. Uplatnili sa na fasáde, v hmotovej skladbe aj priestorovom koncepte. Požiadavky na komfort bývania a reprezentáciu prosperujúcej firmy sa naplnili, forma a funkcia architektonického diela sa ocitli vo vzájomnom súlade. Romantický dojem umocňovala aj samotná poloha objektu v blízkosti mestského parku na brehu Mlynského potoka.

 

Image:divadlo.JPG|Štátne divadlo v Košiciach

</gallery>