Bzince pod Javorinou: Rozdiel medzi revíziami

„Tiež Ján zo Bziniec alebo Ján z Nového Mesta zaplatil 4 groše, (bol to chudobný pustovník)“

Tento zápis pochádza z registra pápežských kolektorov o zaplatených desiatkoch, ktoré boli predpísané [[pápež]]skou kúriou užívateľom cirkevných benefícií v [[Uhorsko|Uhorsku]] na roky [[1332]]-[[1337]].

Historikom nebolo jasné, čoho sa týka názov „Bot“. Správne ho identifikoval vedecký pracovník Historického ústavu [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]] Jozef Trochta. Vysvetlenie nájdeme v jeho rukopisnom diele Zoznam fár Slovenska. Napísal o tom takto: „Ortvay aplikuje názov „Bot“ na dedinu Trebatice pri Piešťanoch a názov „Viel“ na Nové Mesto nad Váhom. Píše o nich osobitne, ako by šlo o dve rôzne dediny, hoci podľa pápežského registra to má byť jedno miesto. Preto nemôže byť reč o Trebaticiach, ale o mieste, ktoré je blízko k Novému Mestu. A tým sú Bzince, v stredoveku „Bizench“ aj „Bot“, maďarsky „Botfalu“.

 

== Pôvod názvu obce ==

Súčasný názov obce Bzince pod Javorinou sa po storočiach menil. Od starých maďarských názvov Bot, Bott, Bod, Bottfalu, Bottfalva, Felsöbotfalu, Felsö Bottfalva - Horné Bzince, Alsóbotfalu, Alsó Bottfalva - Dolné Bzince, slovanských názvov Wezdenech a Byzench až po slovenské Bzinc, Bzinec.

Zo starých cirkevných a svetských rukopisov v latinčine a maďarčine sa nedá jednoznačne určiť presný pôvod názvu obce. Pokúsil sa o to už pred vyše 127 rokmi bzinský katolícky kňaz Jozef Beneš, ktorý napísal, že mnohé dediny majú svoje pomenovania podľa prírodných reálií a uviedol konkrétne príklady: „1. Od stromov: Brezová, Jablonica, Hrušové,... ,2. Od polohy: Hlboké, Nižná,.. , 3. Od krov: Bezince, Hlohovec,...“

Jazykovedec Prof. PhDr. Rudolf Krajčovic CSc. uvádza, že pôvodný ľudový názov Bziniec, v plurále Bzince, bol utvorený od slovného základu bez, bza, krovitá drevina, spisovne baza. Názov teda vznikol podľa hojného výskytu bazy, ktorú nájdeme i v znaku obce.

V podstate sa zachoval pôvodný slovanský názov obce, i keď v histórii menil svoju podobu a za čias Uhorska sa pomaďarčil. Jeho súčasné znenie by nemalo byť ďaleko od pôvodného.

 

== História obce ==

=== Prvé osídlenie podjavorinského kraja a Bziniec ===

Staršia doba kamenná - paleolit - je najdlhším a súčasne aj najstarším obdobím vývoja ľudskej spoločnosti a jej kultúry. Stopy prvých ľudí sa našli v okolí Nového Mesta nad Váhom (v mnešickej tehelni) už zo staropaleolitického osídlenia Slovenska - z doby kamennej, teda asi 200 000 rokov pred Kr. Bolo to obdobie veľkých klimatických zmien, s postupným otepľovaním a roztápaním ľadovcov, čím sa vytvárali priaznivé podmienky pre existenciu človeka. Praveký človek žil v loveckých spoločenstvách, ktoré sa ku koncu tohto obdobia začínajú meniť na roľnícke.

Pre mladšiu dobu kamennú (6000-2900 pred Kr.) je charakteristické pestovanie kultúrnych plodín, chov domácich zvierat a zhotovovanie kamenných nástrojov. Boli to počiatky roľníckej kultúry, trvalejšieho osídlenia a budovania sídiel. Z tohto obdobia sa zachovali nálezy z Bošáce, Moravského Lieskového, Čachtíc ai.

Zatiaľ najstarší archeologický nález zo Bziniec pochádza z neskorej doby kamennej (2900 - 1900 pred Kr.), ktorým je torzo kamenného sekeromlatu.

 

=== Bzince v Uhorsku ===

Pomery v Uhorsku boli vždy veľmi zložité. Časté vojny, nájazdy cudzích kmeňov- Tatárov, neskôr Turkov, pri zhoršených vzťahoch aj vojsk panovníkov zo susedných krajín, vrátane husitských a bratríckych výprav. Vo vnútri krajiny boli časté boje o nástupnícke práva panovníkov. Striedali sa panovníci z mocných šľachtických rodov Európy - Arpádovcov, Anjouovcov, Luxemburgovcov, Habsburgovcov a Jagelovcov. Poddanstvo sa formovalo od začiatkov Uhorského štátu ako nová forma spoločenského zriadenia. Doba stáleho vojnového nebezpečenstva, cudzích vpádov, viedla bezbranné obyvateľstvo často k tomu, že samo hľadalo ochranu u mocnejších pánov a za určité služby boli od nich závislí..

Po tatárskom vpáde (1241-1242) bola krajina spustošená. Mnohé dediny zanikli, alebo zostali opustené. Zemepáni pozývali nových osadníkov na opustenú pôdu, ktorú bolo treba obrábať. V tom čase asi prišli i prví obyvatelia Bziniec.

Bzince ležali na pomedzí dvoch žúp - Nitrianskej a Trenčianskej. Podstatné súvislosti pre Bzince smerujú k dvom feudálnym panstvám - beckovskému a čachtickému. Významný vplyv na osídľovanie podjavorinského kraja malo Čachtické panstvo, ale ani počas kráľovského vlastníctva, ani za Matúša Čáka Trenčianskeho Bzince nepatrili k jeho majetkom. Nepatrili k nemu ani koncom 14. storočia. Preto ich nenachádzame ani v darovacej listine z roku 1392, v ktorej kráľ Žigmund daroval Čachtické panstvo i s rozsiahlymi majetkami 23 dedín (vrátane Hrušového, Lubiny, Starej Turej a ďalších) vernému služobníkovi Štiborovi zo Štiboríc. Bzince sa do Čachtického panstva dostali až oveľa neskôr - začiatkom 16. storočia.

 

=== Bzince v 19. storočí ===

Pre 19. storočie je charakteristický rozvoj priemyslu, techniky, ale je to i storočie vojnových konfliktov a revolúcií. Pre [[Uhorsko]] a slovanské štáty v ňom je to storočie boja za národnú samostatnosť, slobodu a jazyk.

V roku 1831 zachvátila slovenské územie epidémia cholery. Táto pohroma, ktorá sa šírila od východu, neobišla ani Bzince.

Na jar roku 1848 vypukla v [[Európa|Európe]] revolúcia. Jej najvýznamnejším cieľom bolo zrušenie poddanstva a získanie nezávislosti Uhorska od Rakúska. Avšak nezávislosť Uhorska ako maďarského štátu, v ktorom neexistujú žiadne slovanské národy. Preto sa proti Maďarom postavili revolučné sily ostatných národov v Uhorsku, teda aj Slovákov. Revolúcia sa skončila porážkou Maďarov. Dosiahlo sa však len zrušenie poddanstva a Slováci získali od Viedne len niektoré jazykové práva. Nebol však naplnený národný a politický program Slovákov.

Je známe, že slovenskí vodcovia roku 1848 zorganizovali vo Viedni oddiely slovenských dobrovoľníkov a priviedli ich na západné Slovensko. Slovenská národná rada, na čele ktorej boli Štúr, Hurban a Hodža, sídlila v Myjave. Karol Holuby, lubinský národovec, bol určený ako vyjednávateľ v okolitých obciach Kostolné, Horné a Dolné Bzince a Hrušové. Holuby mal organizovať dobrovoľníkov. Zo Bziniec vtedy odišlo 25 vlastencov do doplňovacieho národného útvaru na Myjave.

A poslednou katastrofou, ktorá poznamenala životy ľudí v 19. storočí bol požiar, ktorý zachvátil obec na Nový rok 1849. Vtedy vyhorelo 92 domov, 18 stodôl a strecha evanjelického kostola.

 

=== Prvá svetová vojna ===

Bezprostrednou príčinou vypuknutia [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] bol atentát na následníka trónu Františka Ferdinanda d’ Este, ktorý bol spáchaný 28. júna [[1914]] v [[Sarajevo|Sarajeve]] mladým študentom. To bola zámienka pre vojensky vyspelé Nemecko, ktoré onedlho rozpútalo celosvetovú vojnu. Bojovali armády 28 štátov a 70 miliónov vojakov.

Vypuknutie vojny znamenalo i pre obec - vtedy ešte Horné a Dolné Bzince - výrazné zhoršenie podmienok života. Muži do 40 rokov museli narukovať a veľa rodín zostalo bez živiteľov. Z Dolných Bziniec narukovalo 125 mužov. 36 ich padlo do zajatia, piati sa vrátili ako príslušníci československého zahraničného odboja, 26 ako zajatci a piati boli nezvestní. 25 vojakov zahynulo na bojisku alebo zomrelo v nemocniciach. V obci vypuklo rabovanie, do ktorého sa okrem vojakov a cudzích ľudí zapojili aj Bzinčania. Viedol ich hlad, pomsta a nenávisť. Tá sa obrátila hlavne na židovské, ale aj kresťanské domy. Postupne sa atmosféra upokojovala a život sa vracal do starých koľají. Spoluobčania nezabudli na tých, ktorí sa z frontov nevrátili. Zo zbierok jednotlivcov i organizácií im postavili v Horných Bzinciach i v Hrušovom pamätníky. Autormi oboch boli Vladimír Becka a Antonín Svoják.

Prvá svetová vojna sa skončila 11. novembra 1918. Rozpadlo sa Rakúsko - Uhorsko a vznikli nové nástupnícke štáty. Jedným z nich bolo i Československo. Otvorila sa tak celkom nová história Slovenska i Bziniec.

 

=== Bzince v novom štáte ===

Štátny prevrat mal pre rozvoj obce veľký význam. Obec sa hospodársky povzniesla a začala prosperovať. V poľnohospodárstve sa objavili nové stroje na parný alebo benzínový pohon. Zlepšilo sa i obrábanie pôdy, používali sa umelé hnojivá a pestovali sa rôzne plodiny. V roku [[1931]] bolo v Bzinciach zavedené elektrické osvetlenie a bolo rozmiestnených 9 lámp. V obci bol čulý obchodný ruch. Pracovalo tu niekoľko mlynov, boli tu 2 dielne na výrobu cementovej škridle, tehelňa na výrobu pálenej tehly, pálenica a veľa obchodov so zmiešaným tovarom. Na hospodárske aj kultúrne povznesenie obce mal vplyv i podomový obchod, ktorý tu mal dlhú tradíciu. Bzinčania predávali po celej Európe. Obchodníci chodili s výšivkami až do Rumunska a Talianska, ale väčšinou predávali na [[Morava|Morave]] a v [[Česko|Čechách]] - najmä v [[Praha|Prahe]] a kúpeľných mestách. Vďaka podomovému obchodu sa zvýšila životná úroveň Bzinčanov. Prejavilo sa to i na zariadení domácností, v ktorých sa stále viac objavovali sporáky, moderný nábytok ai. Ľudia odkladali svoje kroje a začali sa obliekať do moderných šiat.

Mládež navštevovala novovybudované Štefánikovo gymnázium v Novom Meste nad Váhom, meštiansku školu, hospodársku školu a dievčatá školu Živeny. Zaujímavosťou je, že dňa 23. septembra [[1921]] prechádzal cez obec prvý prezident Československej republiky [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryk]], ktorý cestoval na [[Bradlo]]. Na jeho počesť bola postavená v obci slávobrána.

 

 

[[20. máj]]a [[1945]] doobeda sa obcou uberal sprievod s rakvami Miloša Uhra a Antona Jakubíka, ktorí boli pochovaní i so svojimi spolubojovníkmi na vrchu Roh. [[21. máj]]a [[1945]] bol v Horných Bzinciach pohreb bratov Martina a Jána Kedrovcov. Dňa [[7. november|7. novembra]] [[1952]] bola odhalená pamätná tabuľa padlým a umučeným počas [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] a [[SNP]]. Tabuľa je pripevnená na podstavci padlým z [[prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]].

[[14. júl]]a [[1995]] Francúzska republika vyznamenala pamätnými medailami dvoch ešte žijúcich rodákov zo Bziniec - Pavla Malečku a Jána Rágalu za ich účasť pri obrane Francúzska.

 

V roku 1960 sa k obci pričlenila obec Hrušové a od Moravského Lieskového sa odčlenili viaceré osady (Hrubá strana).

V roku 1925 existovali tri školy - dvojtriedna evanjelická škola, jednotriedna katolícka škola a jednotriedna evanjelická škola na kopaniciach. Vyhovujúca osemročná škola bola postavená až v roku 1959, ktorá v roku 1972 získala titul Základná škola národnej umelkyne [[Ľudmila Podjavorinská|Ľ. R. Podjavorinskej]].

Dňa 23. augusta 1964 bolo v obci slávnostné zhromaždenie pri príležitosti 20. výročia SNP. Obec získala vyznamenanie od prezidenta [[Antonín Novotný|A. Novotného]] - rád Červenej hviezdy, za protifašistický odboj počas SNP.

V rokoch po 2. svetovej vojne v obci začali pracovať spoločenské organizácie, niektoré pracujú dodnes. Je to (Dobrovoľný hasičský zbor), [[Slovenský Červený kríž]], [[Demokratická únia žien]], spotrebné družstvo Jednota a [[Slovenský zväz záhradkárov]].

V blízkosti centra sa nachádzajú všetky dôležité budovy: škola, škôlka, zdravotné stredisko, knižnica, budova obecného úradu s obradnou sieňou (1987), pamätná izba Ľ. Podjavorinskej, park, oba kostoly, pošta (1979), nákupné stredisko s reštauráciou Miroslav Švok(1978), domov dôchodcov (1998), kaviareň Vidan (1992), schnack bar Mazákovec ( U Fazuli)(1990), trafika, železiarstvo, súkromné obchody Mazákovec (1990), Maja (2000), kaderníctvo (2004). Obec je plynofikovaná, napojená na verejnú vodovodnú sieť, dobudovaná je čistiareň odpadových vôd a začína sa budovať kanalizácia. K zvýšeniu kultúrnosti obce prispel aj dom smútku (1989), je obnovený stred obce a to nové chodníky zo zámkovej dlažby, osvetlenie a je položený nový asfalt na ceste pred OÚ (2006). V obci sa organizuje každoročne tradičné stavanie mája v strede obce a to miestnymi hasičmi, v mesiaci august jarmok, ktorý priláka množstvo predajcov i návštevníkov obce, nemožno zabudnúť na jarmočnú veselicu na novovybudovanom tanečnom parkete vo dvore hasičskej zbrojnice. V dolnej časti obce zvanej Pažiť sa nachádza futbalové ihrisko miestneho Podjavorinkého športového klubu, ktoré láka fanúšikov futbalu každú nedeľu na futbalové zápasy žiakov, dorastu a dospelých mužov II. trieda Juh.

== Slávni rodáci ==

Určite najznámejšou rodáčkou je národná umelkyňa [[Ľudmila Podjavorinská|Ľudmila Riznerová - Podjavorinská]]. Narodila sa [[26. apríl]]a [[1872]] v Horných Bzinciach - učiteľovi Karolovi Riznerovi ako ôsme dieťa. Jej otec bol zaneprázdnený školou a nemohol sa veľmi venovať rodine. Ľudmila rástla pod vedením evanjelického kňaza Jána Lešku, zásluhou ktorého začala písať. Bola prvou slovenskou spisovateľkou, ktorá bola ocenená titulom [[Národný umelec|národná umelkyňa]] ([[1947]]). V Bzinciach prežila väčšinu života, ale v roku [[1910]] sa presťahovala do Nového Mesta nad Váhom. Písala hlavne pre deti a mládež, ale písala poviedky i pre dospelých, hlavne so sociálnou tematikou. Zomrela [[2. marec|2. marca]] [[1951]], pochovaná je na cintoríne v Bzinciach pod Javorinou. Dňa 23. októbra [[1960]] bola odhalená pamätná tabuľa národnej umelkyne Ľ. R. Podjavorinskej na jej rodnom dome. Slávnostného aktu sa zúčastnili občania z celého podjavorinského kraja a veľa významných osobností, medzi ktorými napr. [[Maša Haľamová]], [[Hana Zelinová]] ai. Pri tejto príležitosti bola sprístupnená i pamätná izba, kde je sústredené jej bytové a pracovné zariadenie, ako i rôzne rukopisy, fotografie, a iné.

Ďalšou významnou osobnosťou bol prof. PhDr. [[Rudolf Macúch]]. Narodil sa 16. októbra [[1919]]. Študoval na evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave a bol evanjelickým farárom. Zaujímal sa o semitskú filozofiu a arabistiku. Ovládal 54 svetových jazykov. V roku [[1949]] odcestoval do [[Irán]]u, kde sa i oženil. Neskôr pôsobil v [[Oxford]]e a [[Berlín]]e, kde prednášal na univerzite. Zomrel nečakane dňa [[24. júl]]a [[1993]] v Berlíne. Pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín mu v Bzinciach odhalili pamätnú tabuľu, ktorá sa nachádza na budove Obecného úradu.

 

== Externé odkazy ==

* [http://www.obecbzince.sk/ oficiálna stránka obce Bzince pod Javorinou]

 

{{Obce okresu Nové Mesto nad Váhom}}